Užívam si deň, aj keby bol akokoľvek obyčajný, či bežný.

Autor: Anna Čunderlíková | 2.1.2011 o 13:02 | (upravené 2.1.2011 o 13:19) Karma článku: 4,82 | Prečítané:  325x

Zaujal ma dialóg dvoch žien, staršia z nich hovorí svojej priateľke, že by sa chcela prihlásiť na Facebook, ale že sa cíti stará. Prekvapil ma jej názor. Isteže fyzický vek hrá určitú rolu v živote každého človeka, ale podľa mňa je oveľa dôležitejší mentálny vek. Niektorí ľudia si dokážu mentálnu sviežosť závideniahodne udržať až do vysokého veku.

Ja osobne som stretla v živote „mladých starcov a starenky“ a naopak ľudí vo vyššom veku, ktorí zase „ držia tempo“ so svojimi dospelými deťmi, či vnúčatmi. Tak prečo nevyskúšať všetko, čo život ponúka a najmä, ak to môže človeka svojim spôsobom obohatiť a posunúť ďalej. Takým obohatením môže byť bezpochyby aj internet, blog, facebook. Iste, znamená to aj určitú stratu súkromia a preto opatrnosti nikdy nie je dosť, ale to nakoniec platí o všetkom, nielen o internete. Nepoviem nič nové, ale nedá mi nepovedať, že blog je definovaný, ako internetový denníček. Priznám sa, že som v mladosti tento typ činnosti klasických denníčkov „nemusela,“ denníček som si nepísala. Prežívala som pekné obdobie detstva i mladosť a rada na to spomínam. Ale ani v čase radosti, ani v čase smútku som túto potrebu nemala. I keď priznám sa, pár razy ma to napadlo, ale prevládol strach, aby sa denník nedostal do nepovolaných rúk, najmä do rúk môjho „všetečného brata.“ Dnes som na túto obavu akosi pozabudla. A možno som o sebe prezradila na blogu aj viac, ako som pôvodne plánovala. No neľutujem, lebo som to ja, so svojimi dobrými a možno i menej dobrými vlastnosťami. Blog je bezpochyby miesto, kde môžeme zdieľať svoj subjektívny názor, podeliť sa o životné skúsenosti s ostatnými ľuďmi, priateľmi, známymi, ale tiež môžeme získať nových priateľov, „spriaznené duše.“ Akosi sa mi nechce do blogu, typu „ pravého blogového denníčka.“ Ťažko by som sa donútila písať zážitky a skúsenosti jednotlivých dní, i keď námety boli a sú. Nie nadarmo sa hovorí: „To nevymyslíš, to je život.“ Moja profesia ma predurčovala k tomu, že som sa často orientovala na uspokojovanie potrieb ľudí. Vysoké sociálne cítenie sa potom bezpochyby odráža aj v mojich článkoch. Isteže, svojimi názormi svet nezmením. Ale chcem aspoň z času na čas niektorú tému „naťuknúť“ a pokiaľ je to možné, pár čitateľov snáď aj pozitívne ovplyvniť. Možno som nenapraviteľný optimista, ale tak to cítim a nehanbím sa za to. Na začiatok som si zvolila tú najjednoduchšiu formu úpravy blogu, ale nepopieram, že by som časom nechcela pridať fotografie, či video. To snáď ukáže čas, i keď aj tu platí: „človek miení a ... zmení. „ Dnes predsa niečo dám aj z môjho bežného dňa. PC a internet je mojim priateľom, nepopieram. Najskôr bol len mojim pracovným nástrojom, teraz je už len priateľom. Až teraz mám čas pozerať si a vyberať si na internete, to čo ma zaujíma. Som typ človeka, ktorému sa hovorí „ranné vtáča.“ Počítač zapínam skoro ráno, prečítam si doručené správy, odpoviem na ne. Pozriem si štatistiku svojho blogu, ak treba odpoviem na diskusné príspevky a odhlásim sa. Potom si užívam deň, aj keby bol akokoľvek obyčajný, či bežný. Zoberiem si a uchovám si z neho tie najkratšie okamihy, lebo nič sa neopakuje. Uvedomujem si, že tú jedinečnú atmosféru môžem zažiť len raz. V priebehu dňa sa mi z času na čas podarí niečo napísať. Poznámky si robím zásadne ručne, až večer, keď sa opäť vrátim k PC prepíšem svoje poznámky a dávam im podobu budúceho článku. Že, či ma to baví? Ale áno, baví. Mám bohaté životné skúsenosti a myslím, že stojí zato podeliť sa o ne. A či to má aj zmysel? Verím, že áno... I keď človek nikdy neviem, i ten najlepší úmysel sa môže minúť cieľa.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Most-Híd chce nižšie odvody pre dohodárov a živnostníkov. Pripravuje návrh

Vysoká odvodová záťaž podľa odborníkov živnostníkom, dohodárom, ale aj zamestnancom komplikuje vstup na pracovný trh.


Už ste čítali?