Aká nás čaká budúcnosť...

Autor: Anna Čunderlíková | 6.1.2011 o 8:05 | Karma článku: 3,68 | Prečítané:  385x

Už je to raz tak, na začiatku každého roka sa noviny a časopisy pretekajú v tom, kto z nich prinesie horoskop na celý rok. Futurolóvia a numerológovia predkladajú svoje predpovede a my čitatelia na ne netrpezlivo čakáme. Nie je tomu inak, ani tento rok. Prečo nie? Takmer každý chce poznať svoju budúcnosť, chce vedieť, čo „ho čaká a neminie.“ Túžba po poznaní budúcnosti je naozaj silná, tak to cítime my i celé generácie pred nami.

Každý je zvedavý, len nie každý je ochotný to aj priznať. To je ako so sledovaním menej inteligentných televíznych programov. Koľko ľudí sa nad nimi vo verejnosti pozastavuje, pohoršuje ale zvedavosť im nedá, vo svojom súkromí sa zaradia medzi davy televíznych divákov. Koľko ľudí začína deň tým, že ako prvé si prečítajú horoskop, bez neho ani na krok. Priznám sa, že aj ja si z času na čas prečítam horoskop, ale uverím mu len vtedy, ak je pre mňa priaznivý. I keď niekedy pochybujem, či ich zostavili skutoční numerológovia. Jednému, ale predsa verím, že je niečo medzi „zemou a nebom“ a že sa mnohé vecí nedejú, len ako náhoda, ale majú určité príčinné súvislosti. Myslím, že som prežila kus života, mám za sebou určité životné skúsenosti, ale nemám pocit, že sme lepší. Keď som ešte chodila na základnú školu učitelia nám hovorili, že zlé medziľudské vzťahy sú poznačené vojnou. Nerozumela som tomu, lebo už bolo 15-20 rokov po vojne. Aj v osemdesiatomdeviatom sme si tiež „sľúbili lásku“ a dvadsať rokov po nežnej revolúcií často márne hľadáme toleranciu, lásku a porozumenie. Veľmi by som chcela dožiť dobu, keď sa morálne hodnoty stanú neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Mladí ľudia ešte stále a pomerne často utekajú z našej krajiny. I keď priznajme si, pomaly nieto, ani kde ujsť. Zrejme skončili „zlaté časy“ vycestovania za bohatším zárobkom a lepšou vidinou života. Tiež je pravda, že niektorým to vyšlo iným zase nie. Nepoučili sme sa ani z minulosti a Slovensko pritom zažilo niekoľko vĺn takéhoto sťahovania. Žiaľ prišli sme o veľa dobrých odborníkov, vedcov, či umelcov. Neutekajme z miesta, kde dnes žijeme, pracujeme, kde sme doma. Aj keď naša tendencia byť doma všade je veľmi silná. Že to nie je tak? Len pár dní sme na dovolenke a už hovoríme: „náš hotel, naša cesta k hotelu, naša izba, naša posteľ a v jedálni máme náš stôl.“ Nezabudnime, že doma môžeme byť na viacerých miestach ale domov, rodný kraj, naše Slovensko, je len jedno. Tiež je isté, život bude na Slovensku pokračovať ďalej, aký bude záleží len od nás. Usilujme sa o oživenie hospodárskeho života, nezabúdajme na morálne hodnoty a chráňme si životné prostredie. To všetko je v našich rukách. To všetko môžeme ovplyvniť, lebo ako sa človek správa dnes, takú bude mať budúcnosť. Ale ak budete mať chuť, prečítajte si aj horoskop, hoci len tak pre zábavu.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?