Správa zo sna?

Autor: Anna Čunderlíková | 9.1.2011 o 8:10 | Karma článku: 3,75 | Prečítané:  328x

Svoje sny som si o niečo viac uvedomila v súvislosti s jednou aztéskou múdrosťou, ktorá hovori: „ Ľudia, ktorí stále len pracujú, nemajú čas snívať, ale len ten, čo sníva nachádza múdrosť.“ Ďalej sa tu hovorí, že: „ biely človek tomu neverí, pritom sny sú dôležité, v snoch lieky rozprávajú liečiteľom o svojej sile, v snoch sa dozvedáme meno, ktoré máme nosiť, v snoch sa odhaľujú udalosti, v snoch dostávame správy...“

Neviem, či mali na mysli snívanie s otvorenými očami alebo sny počas spánku. Moja príhoda sa viaže na tie sny, ktoré prichádzajú v spánku. Môžete a nemusíte tomu veriť. Ja verím v posolstvo sna i keď si zrovna nečítam snáre, ani mi zatiaľ žiadnu analýzu sna, nikto nerobil. Viem však jedno, že moje sny sú až príliš živé a niekedy, až príliš reálne. Nie raz sa mi stalo, že som prežívala konkrétnu udalosť a mala som pri tom pocit, že to už poznám. No odkiaľ? Na tomto mieste som predsa ešte nebola, týchto ľudí som ešte nestretla! Nakoniec som si spomenula, že to poznám zo svojich snov. Raz počas pobytu v kúpeľoch sa mi sníval tento sen. S manželom a synom som bola na neznámom mieste. Hoci nás delilo len niekoľko metrov, neboli sme spolu. Ako prichádzali, bližšie a bližšie, zrazu pukla zem a vytvorila sa hlboká priepasť. Veľmi sme chceli byť spolu, ale prekážka bola väčšia, bol to hrozný pocit. V zápätí prišla silná búrka, hromy, blesky. Veľmi som sa bála, ja sa totiž búrky bojím aj v reálnom živote. Zrazu ma v tej búrke zasiahol blesk. Cítila som veľkú hrôzu a teplo, ktoré prechádzalo mojim telom. Cez moju ľavú nohu napokon blesk vošiel do zeme. Na túto hrôzu som sa našťastie zobudila. Hneď zavčas ráno som mala liečebné procedúry a tak som sen pustila z hlavy. Na vodoliečbe ma čakal oznam, že má súrne hľadá syn a mám zavolať domov. Syn mi oznámil, že nasledujúce dva dni ma dôležité stretnutie a otec ochorel. Obával sa, že stav s vysokými horúčkami sám nezvládne. Sadla som na najbližší autobus a ponáhľala sa domov. Manžel ležal so štyridsať stupňovými teplotami a zo zápalom žíl ľavej dolnej končatiny. Nasledujúce dva dni som sa o neho starala, lieky na zápal žíl mal, ale acylpyrín užívať nemohol. Horúčka poklesla až v ďaka zábalom celého tela. Veľké množstvo tekutín a neskôr i vývar mu pomohli postaviť sa na nohy. Po troch dňom sme sa mohli so synom vystriedať a ja som sa vrátila do kúpeľov. Nikdy predtým, ani nikdy potom nebol manžel, tak veľmi chorý. Aká zhoda náhod, reálna skutočnosť a môj sen mali až príliš veľa podobností. Ako veľmi sme chceli byť spolu, ako veľmi sme sa potrebovali. Celé to prišlo, ako blesk z jasného neba. Zasiahnutá bola noha manžela, zápal žíl, červený pás sa tiahol takmer po celej jeho nohe. A to teplo po celom telom tele? Predstavovala ho zrejme vysoká horúčka. Bola to správa zo sna? Bola to informácia, že sa doma niečo deje alebo to bola to len náhoda? Určite nie som sama s takýmito skúsenosťami, otázne je, či nemáme obavy podeliť sa o takéto skúsenosti a či to vôbec chceme povedať nahlas.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?