Sociálna úzkosť

Autor: Anna Čunderlíková | 13.1.2011 o 9:54 | Karma článku: 4,11 | Prečítané:  619x

Sociálna úzkosť, strach z prítomnosti iných osôb, z toho, že zlyháme bývajú veľmi časté a nie príjemné emócie. Takmer niet človeka, ktorý by občas nezažil úzkosť a trému. Sociálna úzkosť býva veľmi často spojená so záťažovým situáciami. Často máme problém prehovoriť na verejnosti, úzkosť pociťujeme, ak sme kritizovaní, ale môže to spôsobiť aj stretnutie s vysoko postavenou a pre nás veľmi dôležitou osobou.

V takýchto situáciach bývame často nervózni, obávame sa zlyhania, či trapasu. A tak namiesto toho, aby sme sa sústredili na to, čo nás čaká, aby sme sa pripravili na stretnutie, spravidla kritizujem sami seba, nedôverujeme si. Výsledkom je, že nám zlyháva hlas, tvár a krk nám výrazne začervenie, potia sa nám ruky alebo nám všetko padá z rúk. Ako sa týchto stavov zbaviť? Tak na to univerzálna rada neexistuje. Ale rozhodne to chce tréning, pestovať si sebadôveru a hlavne nekritizovať sa. Byť si vedomí toho, že čo viem je to najlepšie, čo v súčasnej dobe mám alebo môžem v danej situácii ponúknuť. Sociálne učenie je ako každé iné učenie. A život je vlastne jedno veľké javisko, kde má každý svoju rolu, sme teda tak trochu súčasťou hry, ktorú hráme s inými ľuďmi. Viem o čom hovorím a rada sa podelím o svoje skúsenosti. Sociálna úzkosť sa dá prekonať, len človek musí veľmi chcieť. Už ako žiačka základne školy som mala veľkú trému, odpovedať „pred lavicou,“ bolo často nad moje sily. Vykúpením boli pre mňa písomné práce a testy. Na strednej škole som sa zrejme nedopatrením dostala do výberu študentov, ktorí mali pripraviť na celoškolskú oslavu kultúrny program. Neviem, čo bolo pre mňa ťažšie riskovať trému alebo sa priznať, že to nezvládnem. Toto moje „rozploženie“ vycítila láskavá triedna učiteľka a zohrala nesmiernu úlohu. Presvedčila ma, že to zvládnem, že je to báseň, ako stvorená pre mňa a že mám pekný fonetický hlas, ktorý to celé umožní. No trému som mala, ale báseň som odrecitovala s pevným hlasom, len kolena sa mi triasli ešte ďalšiu pol hodinu. Ani neviem, ako som z pódia odišla. Ale bol to pre mňa zlomový bod. S každou ďalšou akciou som bola odvážnejšia a úspešnejšia. Neskôr som nemala problém prednášať, ani v auditóriu pre tristo poslucháčov. Svoju sociálnu úzkosť som prekonala, najmä vďaka láskavej ženy, ktorá bola mojou triednou učiteľkou. Kto vie, kde by som dnes bola, keby som nezbavila svojej trémy a sociálnej úzkosti. Dnes nemám žiadny problém s verejným vystúpením, ani s prezentovaním svojho názoru, len si snáď viac uvedomujem, že som súčasťou hry, ktorú hráme s druhými. A tak hrám divadlo svojho života poctivo a od srdca. Všetko sa dá, ak človek veľmi chce, nie je to len teória.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?