Dôveruj, ale preveruj

Hovorí sa „dôveruj, ale preveruj.“ Ja osobne som akosi v bežných medziľudských vzťahoch na to zabúdala, ale nemala som s tým žiadny problém. Moje vzťahy s inými ľuďmi boli vždy založené na vzájomnej dôvere a úcte. Až raz, bolo to v čase, keď som zmenila zamestnanie. Za mojou nevestou prišiel pán, ktorý sa predstavila, ako môj bývalý kolega. Mal slušné vstupovanie, hovoril o mojej zmene zamestnania, vedel, kde som nastúpila a nechal ma „úctivo“ pozdraviť. Keď mal situáciu pod kontrolou povedal, že nám môže zabezpečiť a doviesť kurčatá. Vtedy ešte neboli hypermarkety, vozili nám ich na pracovisko priamo z hydinárne. Ako veľa ďalších kolegov, aj ja som ich pravidelne kupovala. Milý bývalý kolega si vyžiadal sedemsto korún, ako zálohu a zásielku sľúbil hneď na druhý deň. Nevesta mala len „tisícku,“ nechcel viac a tak čakal, kým peniaze rozmenila. Trochu ma to zaskočilo, vždy som vyplácala, až keď kurčatá doviezli. Čo už, čakali sme dva dni, tri dni, týždeň. Po týždni sme vedeli, že sme „zle nakúpili.“ Nemali sme peniaze, ani kurčatá. Neviem, či chcel ten muž oklamať viac mňa, alebo moju nevestu, ale vyšlo mu to. Prežili sme to, veď nakoniec peniaze, nie sú všetko, mohlo sa stať aj niečo horšie, našťastie nestalo sa. Aké pocity mal tento nepoctivý človek, to som neriešila.Túto príhodu som vyrozprávala na novom pracovisku. Niektoré kolegyne sa pozastavovali na tým, ako sa mohla dať nevesta tak „napáliť.“ Najviac to nešlo do hlavy Táni. No prešlo čosi viac, ako pol roka a na naše pracovisko prišla staršia pani, podľa oblečenia žena z dediny. Zhodou okolností si vybrala Táňu a išla priamo k jej stolu. „Plakala, že jej manželovi sa pokazilo auto a že sa nemajú, ako dostať domov. Na cestu domov vraj potrebuje deväťdesiat korún. Keď prídu pre auto peniaze je určite vráti.“ Keďže bolo pred Vianocami sľúbila Táni za ochotu aj med. Prešli Vianoce, aj Veľká noc a ani Táňa nedostala svojich deväťdesiat korún.Nemyslím, že som zmenila svoj postoj k ľuďom, len som snáď o niečo opatrnejšia. Aj keď sa táto príhoda stala dávno, opatrnosti nikdy nie je dosť. Medzi nami je veľa nepoctivých ľudí, dokonca mám dojem, že sa ich počet zvyšuje. Ospravedlňovať nepoctivosť sociálnou núdzou neobstojí. A tak vrele odporúčam „dôveruj, ale preveruj.“ Veď koľko pracovných agentúr podviedlo mladých ľudí a darí sa im. Koľko obchodných zástupcov predalo neexistujúci tovar a lebo tovar za nevýhodných podmienok a tiež sa im darí. A to nehovorím o „ dôveryhodných zástupcoch firiem“, ktorí okrádajú ľudí vo vyššom veku priamo doma. Deje sa tak napriek tomu, že sa o tom hovorí v TV a píše takmer vo všetkých novinách. Vždy sa nájde niekto dôverčivý a iný zasa nepoctivý. Opatrnosti niekdy nie je dosť, nedajte sa zmanipulovať!