Medzi nami sú žiaľ aj takí, ktorí majú v obchode silné pokušenie vziať si niečo navyše, najmä, ak sú v situácii, keď sa nich nikto nedíva. Niektorí majú zase v MHD nutkanie cestovať bez označeného lístka. Mnohí, tak robia bez toho, aby to potrebovali alebo boli na takéto konanie odkázaní. Poznám jednu „dámu,“ ktorá využila v obchode každú nestráženú chvíľu na to, aby si bez platenia odniesla čokoládu a nie hocijakú. Chutí je Študentská pečať! Jedna moja známa sa zase priznala, že lístok MHD si označí, len vtedy, keď cestujeme rovnakým spojom. Uvedomovala si, že by som tú hanbu, že ju „chytil revízor“ prežíval za ňu. Pozná ma až príliš dobre.Často si hovoríme, že žijeme „v bláznivom svete,“ možno aj preto utekáme z neho mimo realitu. Niektorí tejto dobe hovoria, ako dobe „inflácie slov.“ Naše uši sú až príliš často bombardované nesmiernym množstvo informácií, hlukom z ulice, hudbou z rádia, neustálym vyzváňaním mobilných telefónov... Niekedy je dokonca potrebné vytvoriť si určitú bariéru. No dajme pozor, aby sme pri tom všetkom nezabudli byť sami sebou, aby sme nezabudli na morálne hodnoty, lebo slovo „poctivosť“ je našťastie pre väčšiu slušných ľudí, ešte stále silným argumentom morálky. Naše emócie a následné konanie by nemali byť závislé na „pokušení,“ ktoré nás môže z času na čas prepadnúť, ale na schopnosti odolať týmto pokušeniam. Nezabudnime, tom je naša morálna sila.
Pokušenie...
Buďme citlivý k svojmu vnútornému hlasu. Nehovorím to len tak, bezdôvodne. Či si to pripustíme, alebo nie sú ľudia, ktorí sú často prenasledovaní utkvelými myšlienkami, ktorým hovoríme „pokušenie.“ Ak to niekto poprie, tak nehovorí pravdu! Ide len o to, že niekto pokušeniu odolá, iný nie. Naše myšlienky sú teda nesmierne dôležité. Potvrdzujú to aj slová M. Scotta Pecku: „Čím sme, je výsledok toho, na čo myslíme.“