Spomeňme si ...

Autor: Anna Čunderlíková | 16.1.2011 o 15:55 | Karma článku: 3,66 | Prečítané:  293x

Na začiatku svojej úvahy a príbehu, ktorý som kedysi čítala, som si položila otázku: „Berieme svojich priateľov úprimne a dávame im to najavo?“ Verím, že po prečítaní článku nájdete svoju odpoveď alebo si aspoň spomeniete, kedy ste tak urobil alebo neurobil.

V zmienenom príbehu sa hovorí, že veľa žien trpí tým, že im okolie prisúdi rolu sexuálnej divy. Rolu ženy, ktorú muži zbožňujú, ale žiaľ okolie ich neberie vždy celkom úprimne. Raz sa jedna známa herečka posťažovala svojmu kolegovi, že má veľa obdivovateľov, veľa fanúšikov, ale že nemá takmer žiadnych priateľov. Zdalo sa mu to nemožné. Na dôkaz svojho tvrdenia mu uviedla svoju príhodu. „Všetkých svojich priateľov som pozvala na párty, celý čas som bola medzi nimi, rozprávala som sa s nimi. Keď odišli, vyzliekla som si šaty a zistila som, že po celú dobu som mala vzadu na šatách pomerne veľkú škvrnu. Nikto z mojich hostí ma na to neupozornil. A dobrý priateľ by to urobil.“ Určite má takúto skúsenosť viac ľudí a nemusí to byť hneď známa osobnosť, stava sa to aj v bežnej komunikácií medzi ľuďmi, viac či menej významnými. Spomeňme si, či sme aj my nemali príležitosť povedať niekomu pravdu. Spomeňme si, či sme takú príležitosť aj dostatočne využili. Veď dať úprimnú radu, upozorniť priateľa nás nič nestojí. Spomeňme si, či sme ich upozornili, že stoja na „tenkom ľade,“ ak holdovali alkoholu viac, ako je prípustné alebo, ak si neviazanými mimomanželskými vzťahmi ničili rodinu. Spomeňme si, kedy sme sa naposledy potešili z úspechu priateľa, priateľky. Spomeňme si kedy sme, len tak, pochválili ich šaty, účes alebo kedy a či vôbec sme im povedali, že sú pre nás dôležití. To by dobrý priateľ predsa urobil! Trochu sa pozastavím práve pri tichej tolerancii alkoholu. Poznala som veľa dobrých odborníkov, veľa dobrých ľudí, veľa ľudí s dobrým spoločenským postavením, ktorých alkohol zničil. Boli medzi nimi lekári, právnici, vysokoškolskí pedagógovia..., ktorí žiaľ skončili veľmi "zle.“ A ľudia z ich okolia? Pokiaľ išlo o spoločenské popíjanie mali okolo seba veľa ľudí, možno aj „priateľov.“ Prečo nie? Často to boli veselí a zábavní ľudia. Ale keď sa ich pitie stalo spoločensky neúnosné, zostali sami! Čo som urobila ja? Rada sa podelím sa o skúsenosť. Raz, bolo to ešte za bývalého režimu, prišli za mnou "vysokopostavení pracovnici" a žiadali o zachovanie pracovného miesta pre jednu sestričku. Manžel tejto sestričky zastával pomerne významné miesto v našom meste. Problém, ktorý mala bol alkohol, práve sa chylilo k jej výpovedi. Neakceptovali moje argumenty, ani odborné, ani etické. Ani neviem ako, ale napadlo ma ponúknuť miesto do ambulancie v budove, kde práve pôsobili títo vysoko postavení pracovníci. Ich reakcia? „No, tak to zase nie! „ A moja reakcia? „ A prečo nie? Pacient je predsa všade rovnaký!“ No, predsa som navrhla riešenie, vlastne som ho len zopakovala, že ak absolvuje protialkoholickú liečbu a podrobí sa odbornému preskúšaniu, šancu má. Aj sa tak stalo, hoci to predtým zásadne odmietala. Nastúpila na liečenie, asi po polroku som dostalaod nej list. Bola som veľmi milo prekvapená, keď mi ďakovala za pomoc. Po ukončení liečenia absolvovala aj odborné preskúšanie a až do dôchodku pracovala k spokojnosti vo svojej profesií. Nebola to síce moja priateľka, bola to žena, pracovníčka, ktorá potrebovala pomoc a ja som jej len podala pomocnú ruku. Aj táto sestrička bola niekoho, dcéra, sestra, manželka, priateľka... a predsa to zašlo až tak ďaleko, že sa ocitla pred stratou zamestnania. Myslím, že aj preto by sme mali venovať viac pozornosti ľuďom, ktorí sú nám nejakým spôsobom blízki. Ktosi povedal, že priateľstvo je ako vietor, nevidíme ho, ale cítime. Skúsme teda aspoň z času na čas telefón, e-mail , facebook nahradiť osobným stretnutím s priateľmi. Nešetrime úprimnými slovami, lebo nevieme, kedy pomôžu. Neváhajme a použime slová: „ prosím, ďakujem, prepáč, mám ťa rada, mám ťa rád...“ Neváhajme zastaviť priateľa, ak schádza z „cesty...“ Tak neváhajme, ak budeme mať príležitosť, urobme tak ešte dnes!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?