Človek a životné prostredie.

Autor: Anna Čunderlíková | 5.2.2011 o 14:55 | Karma článku: 2,67 | Prečítané:  524x

Z času na čas sa otázka životného prostredia objaví v masovokomunikačných prostriedkoch, no vzápätí utíchne a život ide ďalej. Naposledy našu myseľ zamestnáva informácia o dioxínoch vo vajíčkach a mäse dovezených z Nemecka. Menej, a či vôbec sa hovorilo a hovorí o tom, ako sa dioxíny dostali do potravín. Veď to, že sa tam dostali, nie je nič iné len, že sa človek necitlivo správa k prírode a v konečnom dôsledku sa necitlivo správa aj k sebe samému, k svojmu zdraviu.

Príroda nás varuje. Zmena klímy, globálne otepľovanie, víchrice, povodne ale i konzumný spôsob života, to všetko vplýva na kvalitu nášho života. Ochrana životného prostredia je bezpochyby zložitá téma. Životné prostredie výrazne ovplyvňuje ekonomika i politika. Ekonóm i politik, každý má na ochranu životného prostredia svoj pohľad. No, nie som si dosť istá, či dobre počúvame aj názory environmentalistov a ochrancov prírody. Nemusíme byť hneď odborníkom na životné prostredie a predsa môžeme, ako občania čosi urobiť. Nebojte sa! Nechcem propagovať návrat do jaskýň, ale určite sa každý z nás môže pokúsiť o minimalizáciu dopadu svojej činnosti na životné prostredie. Zaujal ma rozhovor matky a jej malej dcérky. Prechádzali chodníčkami sídliska a zbierali odpad, ktorý po sebe nezanechal nik iný, len „iní“ obyvatelia toho istého sídliska. Počula som, ako matka hovorí dcérke: - Nemôžeme to tu nechať, trčí to zo snehu a bude to tu strašiť do jari, ak nie dlhšie! - Mamička, prečo si to ľudia po sebe neupratujú? Pýtalo sa dievčatko. - Oni nemajú mamičku, aby ich naučila upratovať? S plnou vážnosťou sa dožadovalo vysvetlenia. Ono to naozaj bude tak, že nás nikto nevychováva k ochrane životného prostredia. Čo tak televízna beseda, súťaž... Že by bola menšia sledovať? Isteže, bola. U nás žiaľ majú najväčšiu sledovať bezduché reality show. Rozhodne je nás viac, čo si myslíme, že je dôležité poznať dopad našej činnosti na životné prostredie, či z času na čas si to aspoň pripomenúť. No nie len poznať, ale prijať aj určitú zodpovednosť za svoju činnosť. Veď okrem toho, že odpad znečisťuje prírodu, vytvára i neestetické prostredie, ktorom žiaľ žijeme. S výchovou treba začať od detí, ale netreba opomenúť ani ostatné generácie. Čo tak povedať si „ budem škodiť, čo najmenej.“ Veľa môžem urobiť separovaním odpadu, uprednostňovaním lokálnych a ekologických potravín, pitím vody z vodovodu. Nekupujem lacné veci, ktoré sa hneď opotrebujú a končia v smetných košoch. Nie nadarmo sa hovorí: „nie sme takí bohatí, aby sme kupovali lacné veci.“ Myslím, že by sa toho našlo oveľa, oveľa viac, ako byť šetrným k prírode. Zaujímavou sa javí aj „dobrovoľná skromnosť“ alebo „ nekupujem, čo nepotrebujem.“ V rodine, v škole, v rôznych záujmových združeniach by sme mali viesť rozhovory o kvalite života, o šťastí, o porozumení a pomoci. Že prečo? Príroda nám náš necitlivý spôsob života vracia a nie je vylúčené, že to môže byť aj častejšie a možno i hroznejšie. A vtedy oveľa viac, ako inokedy je treba, aby sme boli pripravení podať pomocnú ruku tým, čo to potrebujú. Obetavo a nezištne pomáhať ľuďom v núdzi. Myslím, že svoje by o tom vedeli rozprávať ľudia postihnutí poslednými záplavami, aká cenná bola pre nich každá pomoc, každá podpora. Už je to raz tak, nech by sa vám to zdalo akokoľvek nelogicky, ale najväčší dar je „darovať svoj čas.“ A na to sa musíme tiež pripraviť a najmä sa tomu musíme naučiť. Nakoniec, stále platia slova Jean de La Fontaine „ Ľudia si musia pomáhať, to je zákon prírody.“
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?