Prehlásenia typu:Zdravie má obrovskú cenu pre jednotlivca i spoločnosť!Dobré zdravie nám umožňuje žiť plnohodnotný život!Tieto slová pod ťarchou ekonomiky strácajú na význame. Spomeňme si koľko bolo reforiem, či pokusov o reformy, koľko reformátorov zdravotníctva. A výsledok ...?Zastaralé budovyNedostatočné prístrojové vybavenieDlhé čakacie lehoty na vyšetrenie a na operácieDemotivovaní zdravotnícki pracovníci.No predsa sa niekomu darí! Bez problémov, aspoň sa to tak zdá, sú farmaceutické firmy a lekárne. Pred dvadsiatimi rokmi bolo v našom meste 5 lekárni. Počet zdravotníckych zariadení sa nezmenil, snáď pribudlo pár odborných ambulancií. Alebo sme tak závislí na liekoch, že naše mesto dnes potrebuje 14 lekárni? Toľko som ich napočítala. Zdravotné poisťovne uvádzajú, že väčšinu ich rozpočtu pohltia náklady na lieky. nenašli by sa tu náhodou skryté rezervy? A tiež nerozumiem jednej veci, ako chcú zdravotné poisťovne vytvárať zisk, keď je zdravotníctvo jedna „veľká diera?“ Tiež ma napadlo z čoho budú hradené „bonusy“ poistencom, relatívne zdravým, ktorí nečerpali zdravotnú starostlivosť? Nadštandardné izby? Aj to už bolo, dovolím si povedať nepriniesli očakávaný efekt. A neboli ekonomicky únosné a to aj napriek možnosti pripoistenia, či priamej platby.Aby som len nepoukazovala len na negatíva. Ja osobne uznávam jednodňovú zdravotnú starostlivosť. Časť nákladov hradí zdravotná poisťovňa, časť si hradí chorý a vie za čo platí. A prístup zdravotníckych pracovníkov? Neporovnateľne iný, ako v ostatných zdravotníckych zariadeniach, skutočne nadštandardný. Aspoň moja skúsenosť bola dobrá a viem, že boli spokojní aj iní.Verte naskakuje mi „husia koža,“ keď počúvam, ako zodpovední pristupujú k zdravotníctvu, ako by ani nepatrilo do tejto spoločnosti. A pritom vôbec nemyslím na seba. Ja som relatívne zdravá, ale myslím na budúcnosť. A len tak a okraj, videli ste niekedy čakať v čakárni a s časenkou v ruke našich zástupcov, ktorých sme si zvoli, aby sa starali o veci verejné? Niekto môže namietať, že majú právo na ochranu osobnosti. Pripúšťam, majú. Ale kde je aj naše právo. Prečo sa máme tlačiť v preplnenej čakárni, prečo sa môžu o našom „žlčníku, slepom čreve...“ dozvedieť ostatní pacienti, často i susedia?Akceptujem rozdelenie spoločnosti, ale tiež očakávam, že ten čo sa zaradil do vyššej spoločenskej vrstvy i ten čo rozhoduje o veciach verejných, bude tak robiť čestne a poctivo, v prospech ľudí, občanov, ktorí mu dali dôveru. Život nás žiaľ denno-denne presviedča, že morálne hodnoty, ktorým sme verili sú akosi naopak.Aby som nehovorila len vo všeobecnosti, vrátim sa do lekárne a uvediem príklad. Lekár mi pred časom napísal nový liek. Podala som recept v lekárni a dozviem sa „ 19,60 €.“ „Ten liek nehradí zdravotná poisťovňa?“ - dovolím si otázku.„Nie!“ - odpovedala pani v bielom.„Od kedy?- nedala som sa. „Pozerala som si katalóg liekov a tam je uvedené, že je to liek so spoluúčasťou.“Pani na mňa podozrivo pozrela a povedala: „Máte pravdu.“ Bez slova stornovala pokladničný blok a vrátila mi 7,20 €. Aj v tomto prípade podľa mňa zlyhala poctivosť.Isteže z jedného prípadu nemôžem generalizovať všetky ostatné. Ibaže poznám viac ľudí, čo majú takú istú alebo podobnú skúsenosť.Hoci je zdravotné poistenie „povinné verejné zdravotné poistenie,“ tak ako každé iné poistenie i toto je založené na princípe solidarity. Niektorí ľudia trpia závažnými chorobami, ktoré si vyžadujú nesmierne náklady. Sú odkázaní na naše zdravotníctvo, na spoločnosť. Rozhodne by si takúto starostlivosť neuhradili sami, ani formou pripoistenia. Nie som ekonóm, nemám ani predstavu o tom, koľko musí byť takých poistencov, ktorí nečerpajú zdravotnú starostlivosť, aby mohla byť zaplatená nákladná liečba pre jedného ťažko chorého človeka. Nechcem menovať ochorenia, aby som sa niekoho nedotkla, ale citlivý čitateľ vie na čo myslím.A tak obraciam so žiadosťou na všetkých, ktorí majú možnosť rozhodovať o tom, akú podobu bude mať naše zdravotníctvo, aby pri rozhodovaní dávali na prvé miesto človeka a jeho zdravie.
Čo má spoločné písmeno „z“ a zdravotníctvo?
Veľa! Písmeno „z“ je posledné v abecede. Zdravotníctvo je posledné, na okraji spoločnosti, ak ide o rozdeľovanie finančných prostriedkov. To predsa nie je nič nové, takto to bolo a je veľa, veľa rokov.