Svetská sláva...

Autor: Anna Čunderlíková | 21.2.2011 o 14:25 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  382x

Jedno židovské príslovie hovorí: “Svetská sláva je ako rebrík, na jeho vrchol sa nedá vystúpiť s rukami vo vreckách.“ Sláva, úspech neprídu samé od seba. Nie je ľahké dosiahnuť pomysleného vrcholu a pritom, tak ľahko, v zlomku sekundy môžeme prísť o všetko svoje úsilie, ktorému sme podriadili celý svoj život.

Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť. Podobne to bude aj so slávou. Často sa stáva, že aj rastúca sláva chutí, čím viac jej človek má, tým viac po nej túži. Klára o tom vie svoje. „Naša Andrej, naša princeznička...“ s láskou hovorila o svojej dcére. Andrejka mala nesmierny talent na balet, začala dosahovať prvé úspechy, bezpochyby sa jej črtala perspektíva primabaleríny. Z Andrejky sa stávala „ milá mladá dáma“. Bolo príjemné stretnúť sa s ňou, v súkromí, či na javisku. Skutočná krása. Krásna melódia umocňovala jej ladné pohyby. Bol to skutočný umelecký zážitok. Objavovala sa v kultúrnych rubrikách, ale aj na titulnej strane časopisov. Niekedy som mala pocit, že celú tú slávu viac prežívala Klára, než sama Andrejka. Viem to, bola som pritom, pravidelne som bola pozývaná na jej vystúpenie. Aj sa som to prežívala s nimi a priala som im to obidvom, tešila som sa z ich úspechu. Ako to už býva aj Klára, ako matka bola veľmi úzkostlivá matka. Nesmierne sa o dcéru bála. Najspokojnejšia snáď bola len vtedy, keď ju mala nablízku. Ale aj Andrejka, ako všetky jej rovesníčky túžila po kontakte so spolužiakmi a po priateľstve s nimi. Tak veľmi si priala s nimi prežiť aspoň jeden spoločný víkend. Bolo to na konci tretieho ročníka strednej školy, keď Klára nakoniec povolila, podľahla prosbe. Šťastná prešťastná Andrejka, odchádzala na spoločný víkend so svojimi spolužiakmi. Nikto v tomto momente netušil, že spoločný víkend, ani nezačne. Rútiaci sa kamión zmenil behom niekoľko sekúnd osud týchto mladých ľudí. Na mieste vyhasol život troch z nich. Ťažkú autonehodu prežila len Andrejka. Cenou za záchranu jej život bola amputácia ľavej nohy od kolena. Andrejka sa dlho nemohla spamätať z tejto traumy. Stratila priateľov a svoj milovaný balet. Pobyt v nemocnici vystriedala rehabilitácia a psychoterapia. Po čase sa postupne začala vracať do života. Hoci balet nesmierne milovala, jej narastajúca sláva ju neovplyvnila, po úraze prehodnotila svoje sily a možnosti. Toto mladé dievča s pokojným hlasom dospelého človeka raz povedalo: „Svetská sláva, poľná tráva...“ Toto slovenské príslovie je naozaj aktuálnej v každom čase. Andrejka externe ukončila štvrtý ročník, zmaturovala v riadnom termíne s ostatnými spolužiakmi. Vyštudovala právo a dnes je úspešná advokátka. Keď príde reč na to, ako to všetko zvládla hovorí: “Človek sa nemôže vzdať, keď začne zatvárať oči pred skutočnosťou, skutočnosť zatvorí oči pred ním. To som predsa nemohla dovoliť, bojovala som zo všetkých síl“ Myslím, že môžem dodať: „Andrejka, včas pochopila, že všetko má svoj začiatok i koniec a že pokračovanie toho jej začiatku bolo len a len v jej rukách. Andrejka to zvládla na výbornú.“
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?