Empatia a láskavosť...

Autor: Anna Čunderlíková | 6.3.2011 o 13:50 | Karma článku: 5,62 | Prečítané:  382x

Empatii tak, ako každej inej činnosti sa musíme učiť. Lenže ako, keď to často nevedia ani rodičia. K tejto úvahe som sa dostala cez jeden príbeh, ktorý snáď hovorí aj za mnohé ďalšie. Nesmierne ma bolí, keď vidím nervóznych, netrpezlivých rodičov, ako sa správajú k svojim deťom. A vtedy sa pýtam sama seba: „Je vôbec rodičovstvo vhodné pre každého...?“

Julinka, malé dievčatko sa veľmi zľaklo štekajúceho psa. A čo urobila mama? Začala pekne: „Neboj sa, to je len psík!“ Dievčatko malo veľký strach, nechcelo sa pohnúť z miesta a plakalo. Matka začala byť nervózna. Bolo zrejme, že nastala patová situácia, dievčatko sa bálo pohnúť z miesta a matka sa zrejme veľmi ponáhľala. Nemali inú možnosť, museli prejsť okolo plota, za ktorým bol „pánom“ spomínaný pes, hoci bol na reťazi. Matka pritvrdila: „Vravím ti neboj sa! Čo si hlúpa? Veď vidíš, že je za plotom!“ a pritom ju štuchala do chrbta. Matka mala snahu i keď nie najsprávnejšie, ale logicky vysvetliť prečo sa nemá Julinka báť. No dievčatko to vôbec nepočúvalo a nevnímalo. Štekajúci pes sa zdal pre dievčatko aj napriek tomuto zdôvodneniu veľkým nebezpečenstvom. Mohla matka konať inak? Pravda mohla! Mohla sa usilovať vžiť sa do situácie malého dievčatka, vžiť sa do jeho pocitov. Ja by som bola napríklad očakávala takú to reakciu: „ Ale sme sa zľakli Julinka!“ Matka by chytila dievčatko za ruku a prihovorila by sa psovi. „Taký pekný psík, že sa nehanbíš takto ľakať Julinku! Prestaň štekať!“ Myslím si, že teraz by Julinka pochopila, že matka s ňou cíti a snáď by aj vnímala prečo sa nemá báť, že je pes za plotom a navyše je na reťazi. V prvom prípade bola so svojim strachom sama a ešte ju matka nazvala hlúpou a nervózne ju štuchala do chrbta. Nechcem nikoho poúčať, ale empatia nesporne patrí k dôležitým vlastnostiam správnych rodičov. Namiesto toho pomerne často vidíme a počujeme, ako nervózne, podráždené matky, či otcovia okrikujú svoje deti. „Nerob sprostosti! Konečne už stoj! Zahoď to, ušpiníš sa! Ty si hrozné dieťa! Prestaň otravovať! Daj konečne pokoj!“ Snažia sa ich mlčať namiesto toho, aby ich počúvali srdcom a riadili sa rozumom. Je viac ako isté, že takéto dieťa sa potom cíti ranené, nepochopené, nemilované a osamotené. Aké šťastie majú mamičky a ich deti, ktoré sa pripravujú na emócie lásky, empatie a vľúdnosti od dňa počatia. Aké šťastie majú deti, ktorým rodičia čítajú rozprávky, predkladajú deťom pozitívnych hrdinov, s ktorými sa môžu identifikovať. Ale tiež je dôležité, aby s nimi hovorili, ak sú svedkami hrubého chovania iných, aby boli neskôr samé schopné rozoznať dobro od zla. Verte, dieťa vie rozoznať, kedy rodič s ním úprimne hovorí a kedy mu len bezmyšlienkovite prikyvuje. Ľudia, ktorí disponujú láskavosťou a empatiou to majú v komunikácií určite ľahšie. Empatia dáva psychologické bezpečie. Sú profesie, kde je empatia nesmierne dôležitá. Veľa o tom vedia sestričky, ale aj pacienti, ktorí mali šťastie na takého láskavé sestričky. Empatia je súčasťou ich profesionálnej prípravy, ale základ určite získali v rodine. Empatia a láskavosť bezpochyby patria k dôležitým vlastnostiam správnych rodičov.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?