Možno ste to videli aj vy, nerobím si právo na to, že môj názor je ten najsprávnejší, no predsa som sa rozhodla, že sa o ten svoj podelím. Isteže televízna relácia len kopíruje situáciu, ktorá sa reálne stala. Teda všetko je „ako že.“ Ale pekne po poriadku. Dvaja mladí ľudia prišli z východu za prácou do Bratislavy. Najmä manželka podriadila všetko tomu, aby sa zaradili do „vyššej vrstvy.“ Podľa výpovede jej brata pochádzajú z mnohodetnej rodiny, rodičia už dlhodobo neboli zamestnaní, rodina trpela nedostatkom. Podľa brata, jeho sestra nechcela žiť život, ako žili ich rodičia. To by bolo v poriadku, tomu sa predsa nedá nič namietať.Darilo sa jej, začala, ako sanitárka, doplnila si vzdelanie a ako sama povedala plat mali obidvaja po 2 000 €, čo je aj na Bratislavu viac ako slušné. Zariadili si byt, podľa všetkého tým najluxusnejším nábytkom a elektronikou. Rozhodli sa ako inak aj pre luxusné auto. Toto všetko dvoch mladých ľudí - mladých manželov zatiaľ spájalo. Kameňom úrazu sa stalo využívanie luxusného auta. Manžel si nárokoval auto viac, čo zdôvodňoval tým, že je muž, volant patrí do ruky mužovi, že je zručnejší pri šoférovaní a pod. Poukazoval na manželkine neúspechy v šoférovaní. Manželka zasa oponovala, že ona predsa nebude chodiť MHD, preukazovala sa nákladmi za zničený kabát a poškodené čižmy, čo by sa jej v aute nemohlo stať.Naozaj to nedokázali vyriešiť inak, ako súdnou cestou? Alebo aj tu platí: „Keď je koze dobre, ide sa na ľad kĺzať.“ Čo týmto ľuďom chýbalo? Museli trvať na luxusnom aute? Veď za tú cenu mohli mať dve, nie luxusné, ale úžitkové určite. Stojí im to za to? V akom duchu budú raz títo mladí rodičia vychovávať svoje deti?Budú môcť ľudia aj naďalej hovoriť o svojich priateľoch, ako o krásnych ľuďoch? Alebo sa „krásni ľudia“ postupne stávajú vymierajúcim druhom?
Vymierajú „krásni „ ľudia?
Mám rada ľudí. Tí skôr narodení často hovoria o svojom živote, spomínajú, čo a s kým prežili. Pri tejto príležitosti pomerne často počujem vetu: “To bol krásny človek!“ A ja sa pristihnem, že si predstavujem charakterného, sčítaného človeka so zmyslom pre krásu a poznanie. Tiež čestného a láskavého človeka, so zmyslom pre poctivú hru, hru fair- play ale aj skromného a láskavého. Dnes takých ľudí vidíme, čím ďalej tým menej. Akoby ľudia zabúdali na tie hodnoty, ktoré dávajú človeku ľudskú cenu. Zrejme si myslia, že nič také nepotrebujú. Dnes skôr vidíme tendenciu, že sa hodnota ľudí meria podľa množstva peňazí, ktorými disponujú. Podľa honosnej vily, nadštandardného bytu, auta a tiež nie hocijakého, ľudového ale toho najdrahšieho. Žiaľ ani vzdelanie dnes nemá takú cenu, akú by si zaslúžilo. Niekoľko rokov som bola prísediaca na okresnom súde, možno aj preto si z času na čas pozriem televíznu reláciu Súdna sieň. A práve tu ma zaujal jeden manželský pár, ktorý celý doterajší život podľa môjho názoru podriadil získavaniu hmotného majetku.
