Pracovitosť...

Autor: Anna Čunderlíková | 13.3.2011 o 7:48 | Karma článku: 4,53 | Prečítané:  350x

Môžete a nemusíte so mnou súhlasiť, veď je to len môj názor, ktorý sa nemusí zhodovať s tým vašim. Napokon aj o tom sú blogy. Tak teda k podstate toho, čo chcem dnes povedať. V minulosti sme boli svedkami toho, že sa o Slovákoch často hovorilo, ako o pracovitom národe. Nedovolím si povedať, že tomu tak nie je, ale predsa... Nová spoločenská, sociálna a ekonomická situácia našich rodín to značne ovplyvňuje. Neraz počuj: „Za minimálnu mzdu robiť nebudem. Nebudem drať šaty a topánky. Viac precestujem ako zarobím a podobne.“ A mladí ľudia? Veľa z nich ani nedostane šancu preukázať svoju pracovitosť, ak nevycestujú za prácou mimo Slovenska.

Chcela by som povedať, čo chápem pod pojmom práca v tomto prípade ja. Určite mi dáte za pravdu, že ak by ste si stavali dom, chatu, budovali záhradu, tak je to tvorivá práca, ktorá je motivovaná osobným záujmom-mať pekné bývanie, záhradu a chatu zase na relax. Ak však niekto pracuje na stavbe za plat potom je to jeho povinnosť či nutnosť zarábať peniaze. Bezpochyby opakovaná činnosť sa stáva rutinou a môže časom omrzieť. Preto je veľmi dôležité nielen prácu mať ale aj mať prácu, ktorá človeka teší, spĺňa jeho ambície. Zároveň sa mi natíska otázka: „ Oceňujem pracovitosť? Vari často nepočujeme :“Je to dobrák, no drie ako kôň,“nemyslím si, že to vyznieva ako ocenenie pracovitosti. Kde začať s pestovaním pracovitosti a úctou k ľuďom a k ich práci, ak nie v rodine? Deťom sa od začiatku musí vštepovať úcta k práci. V rozprávkach, v príbehoch ale najmä v osobných príkladoch by sme mali deťom ukazovať, ako prácou jeden druhému pomáhame. Vštepujeme im nie len lásku k práci ale aj k ľuďom. Učíme ich spoločenskej zodpovednosti. Dva príbehy z minulého týždňa: 1) Na ulica nabáda matka k poslušnosti asi svojho päťročného syna. Evidentne mala naponáhlo, čo dieťa nezdieľalo. Z jeho úst znelo hlasné a rázne: „NIE, NIE, NIE...“ Neviem v čom bol problém ale zarazila ma ďalšia veta:“ Aby si vedela to pyžamo, čo si kúpila roztrhám.“ Keby som nevidela pred sebou dieťa, myslela by som, že tie slova patria arogantnému mužovi. Aký človek vyrastie z toho dieťa? 2) Iný príbeh sa týkal mojej mladej susedky. Poprosila ma o pomoc a tak sme spolu varili pirohy. Od samého začiatku sme boli na prácu tri. Moja susedka a jej malá dcérka Ema. Od samého začiatku mamička s dcérkou rozprávala, čo idú robiť a že sa otecko pirohom poteší. Robila to s veľkým citom a podala jej kus cesta. Pre malú Emu to bola hra a mamička bola určite jej dobrým príkladom. Určite by matka sama všetko urobila rýchlejšie, muka by nebola všade naokolo, ale stálo to zato. Keď Ema hovorila: „Teta, toto som urobila ja,“očka jej svietili od radosti. Samozrejme, že rodičia musia postupovať prirodzene, nenútene vštepovať deťom pozitívne vlastnosti medzi, ktoré určite patrí aj pracovitosť. Keď budú deti dospelé a vždy keď nastane vhodná chvíľa budú pripravené vážiť si prácu i ľudí. A čo považujem za veľmi dôležité, že svoje skúsenosti budú vedieť odovzdať zase svojim deťom.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?