Pracovitosť...

Autor: Anna Čunderlíková | 13.3.2011 o 7:48 | Karma článku: 4,53 | Prečítané:  360x

Môžete a nemusíte so mnou súhlasiť, veď je to len môj názor, ktorý sa nemusí zhodovať s tým vašim. Napokon aj o tom sú blogy. Tak teda k podstate toho, čo chcem dnes povedať. V minulosti sme boli svedkami toho, že sa o Slovákoch často hovorilo, ako o pracovitom národe. Nedovolím si povedať, že tomu tak nie je, ale predsa... Nová spoločenská, sociálna a ekonomická situácia našich rodín to značne ovplyvňuje. Neraz počuj: „Za minimálnu mzdu robiť nebudem. Nebudem drať šaty a topánky. Viac precestujem ako zarobím a podobne.“ A mladí ľudia? Veľa z nich ani nedostane šancu preukázať svoju pracovitosť, ak nevycestujú za prácou mimo Slovenska.

Chcela by som povedať, čo chápem pod pojmom práca v tomto prípade ja. Určite mi dáte za pravdu, že ak by ste si stavali dom, chatu, budovali záhradu, tak je to tvorivá práca, ktorá je motivovaná osobným záujmom-mať pekné bývanie, záhradu a chatu zase na relax. Ak však niekto pracuje na stavbe za plat potom je to jeho povinnosť či nutnosť zarábať peniaze. Bezpochyby opakovaná činnosť sa stáva rutinou a môže časom omrzieť. Preto je veľmi dôležité nielen prácu mať ale aj mať prácu, ktorá človeka teší, spĺňa jeho ambície. Zároveň sa mi natíska otázka: „ Oceňujem pracovitosť? Vari často nepočujeme :“Je to dobrák, no drie ako kôň,“nemyslím si, že to vyznieva ako ocenenie pracovitosti. Kde začať s pestovaním pracovitosti a úctou k ľuďom a k ich práci, ak nie v rodine? Deťom sa od začiatku musí vštepovať úcta k práci. V rozprávkach, v príbehoch ale najmä v osobných príkladoch by sme mali deťom ukazovať, ako prácou jeden druhému pomáhame. Vštepujeme im nie len lásku k práci ale aj k ľuďom. Učíme ich spoločenskej zodpovednosti. Dva príbehy z minulého týždňa: 1) Na ulica nabáda matka k poslušnosti asi svojho päťročného syna. Evidentne mala naponáhlo, čo dieťa nezdieľalo. Z jeho úst znelo hlasné a rázne: „NIE, NIE, NIE...“ Neviem v čom bol problém ale zarazila ma ďalšia veta:“ Aby si vedela to pyžamo, čo si kúpila roztrhám.“ Keby som nevidela pred sebou dieťa, myslela by som, že tie slova patria arogantnému mužovi. Aký človek vyrastie z toho dieťa? 2) Iný príbeh sa týkal mojej mladej susedky. Poprosila ma o pomoc a tak sme spolu varili pirohy. Od samého začiatku sme boli na prácu tri. Moja susedka a jej malá dcérka Ema. Od samého začiatku mamička s dcérkou rozprávala, čo idú robiť a že sa otecko pirohom poteší. Robila to s veľkým citom a podala jej kus cesta. Pre malú Emu to bola hra a mamička bola určite jej dobrým príkladom. Určite by matka sama všetko urobila rýchlejšie, muka by nebola všade naokolo, ale stálo to zato. Keď Ema hovorila: „Teta, toto som urobila ja,“očka jej svietili od radosti. Samozrejme, že rodičia musia postupovať prirodzene, nenútene vštepovať deťom pozitívne vlastnosti medzi, ktoré určite patrí aj pracovitosť. Keď budú deti dospelé a vždy keď nastane vhodná chvíľa budú pripravené vážiť si prácu i ľudí. A čo považujem za veľmi dôležité, že svoje skúsenosti budú vedieť odovzdať zase svojim deťom.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Súd rozhodol proti Mayovej. Brexit musí schváliť parlament

Odchod Británie z Európskej únie musí odsúhlasiť parlament.

DOMOV

Gašpar podporil konšpirácie, vyvolal pochybnosti o šéfovi polície

Podpis pod vyhlásením by mal Gašpar podľa Kisku vysvetliť.

DOMOV

Lietadlá stáli milióny, no ministri lietajú linkami

Kaliňák hovorí, že každý má slobodný výber, ako bude cestovať.


Už ste čítali?