Dobrý úmysel nemusí mať vždy aj dobrý koniec

Autor: Anna Čunderlíková | 14.3.2011 o 9:20 | Karma článku: 4,63 | Prečítané:  375x

Bohužiaľ, ani stroj nie je stopercentný, tak prečo by mal byť človek? Tiež sa hovorí, že ak dva robia to isté, nemusí to byť to isté. A taj aj v rodičovskej výchove môže platiť, že dobrý úmysel nemusí mať vždy dobrý koniec. Ak sa poobzeráte po svojom okolí uvidíte tak ako ja, že až priveľa rodičov očakáva od svojich detí, že budú „na ich obraz.“ Očakávajú, že ich dieťa bude dostávať samé dobré známky, aby sa mali čím pochváliť a povedať: „ Naše dieťa, moje dieťa je nadané, múdre, bystré...“ a čakajú, že ľudia povedia: „Veď má byť aj po kom, po otcovi, po mame.“ Žiaľ nerobia to pre dieťa samé, pre pestovanie jeho vzťahu ku vzdelaniu.

Je pravda, že dieťa môže vyniesť rodičov vysoko na spoločenskom rebríčku, najmä ak vychovali slávneho speváka, herca, lekára...No nebola to celkom vždy len ich zásluha. Mali šťastie, že sa u ich detí prejavil talent, ktorí oni nechali rozvinúť. Na druhe strane, ak rodičia nútia dieťa robiť niečo pre čo nemá predpoklady, k čomu nemá vzťah nemôže mať úspech. Zbytočne budú dieťa nútiť hrať hokej alebo na husle, vypestujú v ňom len odpor. Veľa ľudí, tých čo to v živote ďaleko nedosiahli pochádzajú z rodín, kde boli na nich kladené až príliš veľké nároky. Pravda neplatí to absolútne, výnimky potvrdzujú pravidlá. Teda aj tu vo väčšine prípadov platilo, že rodičia mali dobrý úmysel ale vypestovali v nich to, že si o sebe myslia: „Som bezcenný! Nič sa mi nedarí...!“ Raz som sa stretla s tým, že dieťa na prehnané požiadavky rodičov reagovalo, tým, že sa úmyselne „vracalo“ do mladšieho veku, ako fyzicky malo. Jediným cieľom bolo vyhnúť sa náročným požiadavkám rodičov. Toto dieťa bolo neisté, hanblivé, pasívne a takmer vždy smutné. Po rokoch, keď už bola Jana, mladou dámou sme sa zhodou okolností stretli na jednom pracovisku. Práve ukončila strednú školu a stále bola veľmi nesamostatná, závislá na okolí. Zhodou okolností som poznala aj jej triednu učiteľku, bola so zvedavá, ako sa jej podarilo ukončiť školu: “Prechod z ročníka do ročníka jej vybojovali rodičia. Všetci boli zaujatí, všetci boli zlí...“ tak mi to povedala jej triedna. Dodala jednu príhodu. Ako to už v škole býva z času na čas deti urobia nerozvážnosť. A tak aj v tomto prípade, rozhodli sa, že ujdu z poslednej hodiny. Keď prišiel vyučujúci do triedy našiel len Janu. Na otázku,kde sú všetci odpovedala, že ušli. “Ako to, že vy ste zostali?“ A čo na to Jana? „Nestihla som ujsť.“ To snáď hovorí za všetko, takto podobne reagovala aj v práci, bola pomalá, ako vyhorená. Pracovný pomer jej skončil ešte v skúšobnej dobe. A opäť sa snažila zasiahnuť ruka rodičov, v tomto prípade neúspešne. Celý svet bol zlý, len oni si neuvedomovali, že Janu negatívne ovplyvňovali ich neprimerané požiadavky. A intervencie, ktoré robili jej ešte viac ubližovali. Iný príbeh, keď dobrý úmysel nemal dobrý koniec bol Zorin. Jej matka krásne spievala, zvonivým hlasom vedela zaujať každú spoločnosť. No bola „jednička.“ Veľmi si priala, aby Zora spievala, ako ona. Snažila sa ju učiť, no Zora žiaľ tento dar po matke nezdedila. Okrem toho, že Zorina matka nebola dostatočne kritická, nebola ani dostatočne trpezlivá pri učení spevu. A tak to raz vzdala, neodpustila si komentár:“Ty si po otcovi, ani on nevie spievať!“ Odvtedy sa Zora bála, čo len ústa otvoriť, keď sa spievalo, všetky situácie, keď sa spolužiaci bavili spievali ona si „odtrpela.“ Veľmi sa bála, že spoločný spev, zábavu pokazí. Pritom to nemuselo s ňou byť až také zlé. Keď prejavila záujme študovať na strednej pedagogickej škole, učiteľ hudobnej výchovy sa podujal, že ju pripraví na talentové skúšky. Celkom im to spolu išlo, ale Zoru stále mátala ta nešťastná veta jej mamy: “Ty si po otcovi, ani on nevie spievať!“ Nakoniec sa teda rozhodla pre inú strednú školu. Veľa detí sa podriadi, aby si udržali lásku rodičov. Žijú tak, ako si to rodičia želajú, čo často znamená v dospelosti obetovať svoj osobný a rodinný život. Správni rodičia by si mali z času na čas položiť otázku, či príliš nezasahujú do života a identity svojich detí. Ktovie aké skúsenosti mala zo svojho detstva Zorina matka. Jedno je však isté, nikto nemá právo prenášať „dedičný hriech“ perfekcionizmu, ktorý väčšinou zdedil od svojich rodičov na svoje deti. Dobrý úmysel, teda nemusí mať vždy dobrý koniec.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?