Jednoduché pravdy matky a dcéry

Autor: Anna Čunderlíková | 23.3.2011 o 7:33 | Karma článku: 4,41 | Prečítané:  755x

Nič, čo sme počuli nemôže byť pravda, ak sa to nestane nám. V opačnom prípade je to len informácia, názor, príbeh, ktorý sme možno zaznamenali, ale mohli sme to „pustiť aj jedným uchom dnu a druhým von.“ Informácie, názory, príbehy iných sú jedna vec a náš život vec druhá. Môžeme vidieť, počuť čokoľvek, ale iba jediný smer sme ochotní považovať za správny: „ten náš“ a platí to takmer vo väčšine prípadov. Taká je aj „pravda matky a dcéry.“ A tu je niekoľko skrátených podôb vzťahu matky a dcéry.

1) Prvá jednoduchá pravda - pravda môže byť aj pasca. „Matka vie všetko najlepšie!“ Aspoň si to väčšina matiek myslí. Ale nie vždy chce dcéra to, čo chcela jej matka od svojej matky. I Keď si to mnohé matky uvedomujú predsa majú tendenciu svoje pozitívne skúsenosti vnucovať dcéram. A dcéry? Možno to poznáte, ak je toho veľa často hovoria: „ Mama, to je môj priateľ, toto je moje zamestnanie, toto je môj život.“ A niekedy možno aj tvrdšie. “Chcem žiť vlastný život, tvoje rady na to nepotrebujem!“ A s odstupom času? Keď je už aj dcéra matkou? Možno by to matke povedala inak, ale už nemá príležitosť. A tak sa aspoň v duchu prihovára svoje matke: „ Drahá mama, až potom, čo som ťa stratila, po tvojej náhlej a neočakávanej smrti, ktorá nás všetkých bolestne zasiahla som si uvedomila, ako veľmi mi chýbaš a ako veľmi sa mi cnie za tvojimi radami. Prepáč za to, že som tvoje rady vnímala, ako pascu do ktorej som sa chytala! 2) Druhá jednoduchá pravda - nikdy si nebuď istá. Matka vie všetko najlepšie!“ A nebolo to inak ani s Táninou matkou. Mala sa postať o jej syna počas týždňového školenia. Pravdaže tú povinnosť veľmi rada prijala, dokonca si sama vzala týždeň dovolenky. Prečo nie, Adam bol jej jediným vnukom. Ale, čo s voľným časom? Kým bol Adam v škole rozhodla sa, že dcére poupratuje. Preorganizovala uloženie aj celej kuchynskej linky. Všetko urobila podľa svojej predstavy, s najlepším úmyslom a tešila sa na to, ako bude dcéra prekvapená a potešená. Omyl! Táňa sa nezmierne rozčúlila, mala pocit, že je ešte stále pre matku to malé dievčatko. Mala pocit, že jej matka neoprávnene zasiahla do súkromia a že ju nerešpektuje. Tento incident urobil pomerne veľkú trhlinu v ich inak dobrých vzájomných vzťahoch. Keď sa mi Tánina matka zdôverovala uvedomila som si, že aj som zažila, čosi podobné, len opačne. Bola som už vydaná a pri jednej návšteve som upratala svojej matke kuchynskú linku, no nebola nadšená, ako som predpokladala. Prečo? Upratala som to podľa svojej predstavy a jej potom trvalo týždeň, kým si zvykla na to, čo kde má. Nakoniec si to aj tak uložila „po svojom. “ Našťastie moja matka to neriešila, skočilo to jednou vetou: „ Nič nemám na svojom mieste.“ Nebolo to celkom tak, že nič, ale to som zase nekomentovala ja. Ako som dozvedela od Táninej mamy ich vzťahy zostali narušené dovtedy, kým Tániná matka nepriznala chybu. Odvtedy sa radšej vždy spýtala, čo Táňa potrebuje a správala sa k nej oveľa otvorenejšie. Už si zrejme nikdy nezamení slovo „chcieť“ a „potrebovať“najmä, ak niečo iné chce matka a niečo iné potrebuje dcéra. 3) Tretia jednoduchá pravda - zachraňovať nepomáha. Ani v tomto prípade tomu nebolo inak a zrejme platilo: „Matka vie všetko najlepšie!“ Matky sú možno múdrejšie, schopnejšie, ako ich dcéry, napriek tomu to ich vzťahom neprospieva. Klára študovala históriu. Bola bystrá a mala za sebou už štyri semestre. Napriek tomu mala jej matka pocit, že musí Kláru stále zachraňovať. Klára mala stanovený maximálny finančný limit, ktorá mohla použiť. Ako tu už býva, až pričasto ho prekročila. Zachraňovala matka. „Tu máš ďalšie,“ len aby Kláre nič nechýbalo, i keď si bola vedomá , že Klára začína utrácať nad ich rodinné pomery. Klára sa neváhala znížiť ku klamstvu: „ Mami, pošli mi peniaze na čistiareň, predstav si jeden vodič ma celú ošpliechal a ten nový kabát som musela dať do čistiarne, veď vieš aké sú služby drahé.“ Keď si Klára sťažovala, že škola je príliš náročná, opäť zasiahla matka. “Nič to Klára, preruš jeden ročník, predĺžiš si študentské roky!“ Keď Klára začala utekať do nepochopiteľnej depresie, opäť zachraňovala matka: „Poznám vynikajúceho psychiatra.“ Aké šťastie lebo obidvom im otvoril oči. „ Zachraňovať nepomáha znela rada pre matku!“ a Klára, ktorá sa topila záchranárskom kolotoči matky musela tieť zmeniť svoj postoj. Áno, zachraňovať nepomôže. Zachraňovať môže byť horšie ako radiť. Matka aj dcéra sa v tomto prípade postavili zoči-voči skutočnosti. Matka nechala Kláru nech sa stará o seba sama a Klára sa začala konečne správať ako dospelá. 4) Štvrtá jednoduchá pravda - zísť z piedestálu. „Keď som bola mladá ja...“ Za mojich čias...“ Tak toho je ten najhorší spôsob komunikácie, keď matka začne porovnávať svoj život so životom, ktorý žije jej dcéra. No čo už keď „Matka vie všetko najlepšie!“ Zuzana bola schopná pre toto odísť z domu, čo najďalej len, aby matka nezasahovala do jej života.“ Je to smutné, ale ja nie že som sa nepotešila návšteve matky, ja som tie chvíle priam nenávidela,“ hodnotí svoj vzťah k matke Zuzana. V čom spočíval dôvod? Matka mala neustále pocit, že Zuzana míňa veľa peňazí, dokonca, že nimi mrhá. Sto razy to počula. Už nemusí matka povedať ani slovo ale Zuzana vie aj z jej pohľadu, „koľká bije.“ Raz nehospodárne varí, to kura mohla byť na tri razy, inokedy veľa míňa na banány, zase nešetrí s vodou...“ A pravda vždy nezabudla dodať: „ Veru za mojich čias...“ Zuzana to pochopila, že to medzi nimi zrejme ešte dlho zostane v duchu hesla: „Matka vie všetko najlepšie!“ Nechala ju byť samú sebou, na jej piedestáli a so svojou pravdou. Veď to raz za čas vydrží. A Zuzanina matka? Po čase predsa len pochopila, že nemôže porovnávať neporovnateľné. Veru za je čias boli iné platy, iné ceny a najmä iná kúpna sila. A tak je dnes oveľa opatrnejšia a Zuzana už dosť dávno nepočula: „Veru za mojich čias...“ Matka i dcéra si vyslali signál a navzájom sa začali rešpektovať. 5) Piata jednoduchá pravda - pocit viny Aj dcéry sú často na vine, že im matky zasahujú do života. Mali by viac hovoriť o svojich pocitoch najmä, ak každá z nich je presvedčená o svojej pravde. Tak, ako matky, aj dcéry by mali zmeniť svoje staré, zaužívané návyky a reakcie na to, čo povie matka. Nebolo by vari správnej, keby si dcéra položila otázku, ako by na tú istú radu, na tú istú pripomienku reagovala, keby je to povedala najlepšia priateľka. Sarina matka pochádzala zo starej zemianskej rodiny. Módne salóny, salóny krásy, luxusné reštaurácie patri k jej životnému štýlu. Sára sa s tým nestotožňovala, ale mala pocit viny, že matku sklame a tak doslova trpela. Oveľa radšej mala športové oblečenie a túžila po nakrátko ostrihaných vlasoch. Dlho jej trvalo, kým matke otvorene povedala, že šaty a účes, ktorý nosí z duše nenávidí. A že drahé reštaurácie „nemusí,“že sa tam až tak dobre necíti. Matka Sáru vypočula a hoci s ťažkým srdcom prijala hranice, ktoré si určila Sára. Musela však vedieť, čo Sára chce a tak sa plochy ich vzájomných vzťahov výrazne obrúsili. Matky a dcéry to skúšajú znovu a znovu. Veď v konečnom dôsledku ich cieľom je pochopiť jednu druhú a naučiť sa spolu vychádzať. Veď aj o tom je život.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?