Čosi nie je v poriadku alebo o matke a dcére...

Autor: Anna Čunderlíková | 24.3.2011 o 13:20 | Karma článku: 4,55 | Prečítané:  435x

Stará ľudová múdrosť hovorí: “Syn je synom, kým sa neožení, dcéra je dcérou po celý zvyšok života. “Pravda nemusí to platiť absolútne. Svoje o tom vie aj Olina. Jej brat, teda syn, „zostal synom matky po celý zvyšok života“ a nad ňou, ako nad dcérou zostal tieň, ktorý zatiaľ nedokázalo nič presvietiť.

Olina je prvorodenou dcérou, niet pochýb o tom, že jej narodenie bolo očakávané a radostné. Nič negatívne sa nepodpísalo pod túto chvíľu, ako to niekedy v živote býva. Napríklad, že rodičia očakávajú skôr syna, matka bola chorá alebo vyčerpaná po ťažkom pôrode. Hovorí sa, že keď prichádzame na svet našou jedinou skúsenosťou je absolútna závislosť. Vo väčšine prípadov všetká zodpovednosť prechádza na matku. A nebolo tomu inak ani v prípade Oliny, milujúca matka jej bola oporou dlho, dlho až do dospelosti. Olina mala šťastné detstvo, rada s naň spomína. Na to ,aby sa stala dospelou ženou musela prejsť, ako sama hovorí „dlhú cestu.“ Uvedomovala si, že byť dospelou ženou je výsledok hlavne podmienok, v ktorých vyrastala. Ani nevie prečo, ale postupom rokov, akoby podvedome potláčala v sebe pečať svojho domova. Či vari cítila, že sa niečo závažné udeje? Olina mala len jedného brata, ich vzťahy mohol ovplyvniť veľký vekový rozdiel, ale keďže všetko plynulo akosi automaticky, nebolo dôvodu na obavy. V rodine panovala vzájomná úcta. Ak niekto potreboval pomoc, pomáhal každý, kto mohol. Aj keď sa Olina vydala prichádzala domov kedykoľvek a vždy mala pocit, že ide „domov.“ Hovorí sa, že dcéry preberajú vzor matky a synovia otca. Olinin brat bol až príliš upätý na matku a po otcovej smrti až „nekriticky majetnícky“ a matka prijala jeho "hru." Na chvíľu sa síce zdalo, že sa vzťahy upravia, ale skutočne len zdalo. Vzápätí sa všetko vrátilo do starých koľají. To čo sa Olina dozvedela od matky bolo len toľko, že ona, ako Olina, má všetko a chudák brat má len ju „matku.“ Olinina matka sa zachovala presne tak, ako kedysi jej matka, Olinina stará mama. Aj ona odpísala, ani nevedno prečo svoju dcéru. Olina sa trápi ale napriek všetkému má svoju matka rada a je pripravená pomôcť jej, ibaže ako, keď pomoc odmieta a o lásku svojej dcéry zrejme vôbec nestojí. Vari si ani raz nespomenie, ako sama ťažko znášala, keď ju bezdôvodne odpísala jej matka? Olina si úpenlivo stráži svoje správanie a bojí sa len jediného, aby sa rodinná „tragédia“ nezopakovala. Veľmi si želá, aby sa v tomto ohľade nikdy nepodobala svojej matke. To však potvrdí alebo vyvráti až život sám.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?