Dvojrola: matka dcéry, dcéra matky...

Autor: Anna Čunderlíková | 27.3.2011 o 8:15 | (upravené 27.3.2011 o 8:21) Karma článku: 4,38 | Prečítané:  386x

Existuje veľké množstvo kombinácií vlastností: láska, tolerancia, talent, vytrvalosť, sila, bázeň... V každej žene nájdeme unikátnu, jedinečnú a neopakovateľnú kombináciu týchto vlastností. Týmito vlastnosťami disponujú ženy -matky i ženy-dcéry.

Rola matky a dcéry. Všetky sme dcéry svojej matky, ale nie každá sa ocitne v obidvoch rolách: „ byť dcérou svojej matky a matkou svojej dcéry.“ A žiaľ sú situácie, kedy žena nedostane od života nikdy túto unikátnu rolu - byť matkou. „Myslím si, že jedným z dôvodov prečo bolo naše manželstvo také spokojné a šťastné, že sme sa vedeli tešiť z maličkosti. Málokedy, takmer nikdy sme nevystupovali ako JA, ON. Vždy sme to boli len MY, v dobrých i v tých horších chvíľach,“ hodnotí svoje manželstvo Anabela. „Ale predsa sa jedného dňa môj manžel odsťahoval. Bol to šok! Nikto nechápal, čo sa stalo. Priznám sa, že ani ja nie,“ spomína Anabela na jeden „čierny deň“ svojho inak spokojného manželstva. Zdalo sa, že život rozdal Anabele tie najlepšie karty. Vyštudovala právo, mala zaujímavú a úspešnú prax. Anabela bola kreatívna, citlivá aj napriek jednoznačnému právu a paragrafom vedela, čo je súcit. Ľudia jej dôverovali a mali ju radi. Jej manžel bol lekár-pediater. Zdalo sa, že je všetko v poriadku a predsa...Chýbalo to najdôležitejšie a to najcennejšie, čo obohacuje manželstvo - dieťatko. Robili čo mohli. Návštevy tých najlepších špecialistov, opakované umelé oplodnenie. Trikrát veľká radosť, trikrát veľké sklamanie. Príroda trvala na svojom a Anabela nemierne trpela. Uzavrela sa do seba a postupne sa v tomto svojom žiali utápala. Raz mi vo svojich nešťastných úvahách povedala: „Vari sa skôr chromý naučí chodiť a nemý rozprávať, než ja dokážem porodiť!“ Postupne strácala aj sebaistotu, hoci nebol dôvod, manžel ju miloval takú, aká bola. Len ona si namýšľala, že denno- denne za nim prichádzajú mamičky s deťmi, čo keď jedna z nich..., čo keď jedno dieťatko... Anabela takto postupne ničila sama seba ale ničila aj svojho milujúceho manžela. Či si to uvedomovala alebo nie, podkopávala aj ich manželstvo. Ako sama hovorila nevedela si rady. „Keď som videla dieťa na ulici, v parku, kdekoľvek, musela som z jeho blízkosti utekať, vždy som rozplakala. No uznaj, dospelá a plakať, len tak ,na ulici, dostávala som sa aj do trápnych situácií!“ Každý príbeh má nielen rub, ale aj líc. Každý mráčik je orámovaný aj zlatým jasom, len ho treba spozorovať. V každom príbehu aj v tom, v ktorom prežíva žena hlbokú bolesť môže nájsť svoju cestu. Veď nakoniec, vari sa nehovorí, že človek nesie so sebou svoje pravdy, ktoré vytyčujú jeho životné cesty? Anabela je na najlepšej ceste prijať "pravdu" adopcie, aj keď ju doteraz zamietala. Manžel opustil byt, ale ako sám povedal: „ Na nevyhnutý čas!“ Jeho snaha a pomoc nepomáhala a tak verí, že si Anabela usporiada svoje myšlienky sama, prehodnotí situáciu, zváži hodnotu ich manželského vzťahu a že prijem adopciu, ako riešenie ich bezdetného manželstva. Verím, že sa tie krásne časy ich spokojného a šťastného manželstva vrátia, že vytvoria podmienky dieťatku, ktoré kdesi čaká a tak veľmi potrebuje lásku, tak ako oni túžia rozdávať rodičovskú lásku a poskytovať starostlivosť. Želám im, aby sa tieto ich cesty, čo najskôr spojili.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?