Drž ma na ruku

Autor: Anna Čunderlíková | 10.4.2011 o 7:58 | Karma článku: 5,17 | Prečítané:  520x

Betty Eechiesová, Ľuba Hajková „Drž ma za ruku,“ kniha, ktorá ma chytila za srdce. Nejde o žiadny nový titul, dostala som sa k nej celkom náhodou, ako sa hovorí „podala mi ruku.“ Prečítala som ju „jedným dychom,“ keď som začala čítať nedokázala som ju pustiť z ruky skôr, než som sa dostala na poslednú stranu. Alina, tak sa volá hlavná hrdinka, so zaujímavým, citlivým a silným emotívnym spôsobom rozpráva príbeh svojho života. Dúfa, že tým pomôže niekomu, kto rovnako, ako ona hľadá, ale nevie nájsť hodnoty, pre ktoré má význam žiť. Dúfa, že pomôže niekomu, kto zápasí o miesto na tomto svete, no zatiaľ nevie, či vôbec dokáže žiť s bolesťami, ktoré ho trápia.

Životný príbeh Aliny je poznačený dobou akú prežívalo veľa ľudí jej generácie. Generácie, ktorá vstupovala do života, do zamestnania a zakladala si rodiny v druhej polovici šesťdesiatich rokov minulého storočia. Alina prežívala jedno sklamanie za druhým. Manželstvo je stroskotalo na manželovom alkoholizme. Peter, jej manžel zrejme nezvládol spoločensko-ekonomické zmeny po roku 1968. Prestalo sa mu dariť, o jeho umelecké fotografie nebol záujem, sklamaný životom hľadal útočisko v alkohole. Alina vychovávala svojho jediného syna sama. Medzi nimi sa vytvorilo veľmi silné puto, až tak veľké, že syn sa len veľmi ťažko vyrovnával s tým, že sa musel o matku deliť s iným mužom. Stalo sa tak aj napriek tomu, že ho prijal ,ako adoptívneho syna a matke bol veľkou oporou. Keď mal štrnásť rokov odchádzajú spolu s matkou žiť do Holandska, do krajiny jeho adoptívneho otca. A práve tu Alina prežíva peklo na zemi, bojuje s drogovou závislosťou svojho syna a následne sa sama zrútila z toho, že mu nedokázala pomôcť. Vyčítala si, že sa s manželom nesnažili dostatočne, vyčítali si, že chlapec prišiel do slobodného sveta, kde na neho číhala marihuana a neskôr aj iné drogy. Vyčítala si, že keď jej syn potreboval najviac lásky delila ju medzi syna a manžela. Často sa umárala myšlienkami a otázkami, na ktoré nevedela odpoveď: „Prečo práve ona má taký osud.“ „Prečo ona, tak ako tisíce iných žien nebola od začiatku v šťastnom manželstve.“ „Prečo až tak neskoro našla muža, ktorý si ju vážil a mal ju rád.“ „Prečo sa jej vzďaľuje ten, pre ktorého toľké roky žila sama - jej syn.“ Sama nakoniec podľahla smútku za „živým dieťaťom.“ Aj keď sa tomu veľmi bránila potrebovala odbornú pomoc. Po celú tú dobu jej a jej synovi, vlastne ich synovi bol veľkou oporou manžel. V závere svojho príbehu Alina hovorí, že ani chudoba, ani bohatstvo nie sú príčinou ľudských starostí. Starosti a utrpenia sú súčasťou ľudského života, nie trestom, ako si to ona dlho myslela. Starosti sú ťažkou cestou poznania. Je to krásna kniha, mnohé pasáže ma dostali k slzám. Verím, že som veľa neprezradila a keby aj nič nenahradí rozprávačský talent hlavnej hrdinky a emotívny náboj tejto knihy. Stojí za to, prečítať si to.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?