Chudnem, chudneš, chudneme...

Autor: Anna Čunderlíková | 10.7.2011 o 11:23 | Karma článku: 6,11 | Prečítané:  613x

Čím viac sa blížilo leto, tým viac sa objavovali a objavujú rôzne rady, ako na to... Pochopiteľné, všetci chceme vyzerať dobre, a najmä chceme sa „vpasovať“ do plaviek. Kto by to nechcel?   Zaručene „správnych rád“ je nesmierne množstvo, ibaže, ktorá je tá správna? Nepopieram, skúšala som to, a skúšam aj ja. Domnievať sa, že náš problém s nadváhou vyrieši jednorázová akcia je však veľký omyl. Opak je pravdou, „jojo efekt“ nedá na seba dlho čakať a váha je raz hore, zase dolu, žiaľ skôr a častejšie hore.

Aj kaktusu trvá dlhšie, kým zakvitne. Tak prečo sa ponáhľať?Aj kaktusu trvá dlhšie, kým zakvitne. Tak prečo sa ponáhľať?Autor: AČ

Čím sme mladší tým sa nám to darí lepšie. Určite mi dáte za pravdu, do tridsiatky sa nadváhy zbavujeme ľahšie, ako pár rokov po nej, či vo vyššom veku. Druhá pravda je, že keď sme mladší, okrem úbytku váhy iné zmeny zaznamenáme oveľa menej, ako v neskoršom veku. Čím neskoršie sa začíname s nadváhou vyrovnávať, tým viac zisťujeme, že nám zostáva akosi viac „kože." Ochabnuté svaly, ochabnutá koža... Mnohí ľudia, ktorých poznám sa horko-ťažko zbavili vysokej nadváhy a teraz hovoria, že sa cítia po rýchlej strate nadváha horšie, ako pred tým, keď boli „ obézni."

Čo teda? Chce to zmenu životného štýlu. Táto zmena sa musí udiať v našej hlave. Pokiaľ to neprijme a nestotožníme sa s týmto cieľom, radšej na chudnutie zabudnime. Ak naozaj chceme niečo v živote dosiahnuť a to sa netýka, len chudnutia musíme svoju myseľ nastaviť na správne myslenie. Dôležitá je pevná voľa, odhodlanie, motivácia a potom podľa mňa môže „fungovať aj diéta."

Neverím na také reči ako: „dám si záväzok, že schudnem, schudnem lebo na tom trvá môj partner... blíži sa záver roka a záväzok je v nedohľadne. Ale na druhej strane moment, kedy začnem chudnúť je tiež dôležitý, ibaže zo všetkého najdôležitejšia je pevná vôľa a tiež moment: vysporiadať sa s tým, že zmena životného štýlu je už „navždy." Ja osobne zásadne odmietam tabletky a prášky, tie nás nenaučia, ako jesť správne!

Ak máte alebo ste mali problém s nadváhou skúste sa zamyslieť, kedy sa začala vaša hmotnosť nápadne zväčšovať a zistíte, že to celkom isto súvisí so zmenou životného štýlu. Ženy i muži majú problém s nadváhou spravidla, keď sa vydajú, oženia, prestanú aktívne športovať, zmenia zamestnanie... Zmena sociálneho statusu? Zmena životnej role? Zmena stravovacích návykov? Pohodlnejší alebo naopak náročnejší život? Veľa stresu? Menej pohybu? Asi z každého trošku. Najskôr hovoríme:„Zbaviť sa tak týchto 2-3 kg!" Neskôr si začíname uvedomovať, že s tým musíme niečo urobiť, tých 10 kg nám nemierne prekáža. A keď je to 20-30, či viac kilogramom, už sa z toho stáva pre nás nočná mora. Ako pribúdajú kilá, pribúdajú aj zdravotné problémy, čo je podľa mňa oveľa väčší problém, ako estetická stránka nášho vzhľadu.

Jedno je isté, že každá strava má určitú energetickú hodnotu a my ju míňame. Prvý predpoklad, aby sa naša hmotnosť nezvyšovala je, že príjem a výdaj energie musia byť v rovnováhe. A sme opäť pri tom „zmena životného štýlu je nevyhnutná!"

Myslím si, že je tiež dôležité zistiť, kedy máme zvýšenú chuť do jedla. Ja mám zvýšenú chuť do jedla, keď mám starosti, problémy. Vždy som hovorila: „ja môžem plakať, ibaže nad plným tanierom." Prvým predpokladom boja s nadváhou u mňa bolo zvoľniť, relaxovať... Druhým mojim neduhom bolo, že som sa stále kdesi ponáhľala. Už som pomaly nepoznala pojem „najesť sa pomaly." Niekedy som si obed, ani neužila, doslova som to nahádzala do seba. A v prípade, že som mala čas? No zvyk je železná košeľa, už to bolo jedno, kedy a kde: na dovolenke, na kúpeľnej liečbe. I keď som mala čas, nedokázala som si žiadnu stravu vychutnať. Behom, behom behom... Môj žalúdok dostal zabrať!

Kedy som sa zamyslela nad svojou nadváhou ja? Keď začali prvé zdravotné ťažkosti. Zvýrazňali sa mi pohybové problémy a ja som sa začala menej pohybovať. Kĺby potrebovali, čo najmenšiu záťaž, ibaže mne sa to vymklo z rúk a paradoxne som dávala kĺbom "zabrať" ešte viac. Pridružilo sa sťažené dýchanie pri námahe, pri chôdzi do kopca, bolesti v pravom rebrovom oblúku so zhoršenými testami pečene. Pri prvej návšteve mi lekár položil otázku: „Prečo a kedy ste dovolili, aby takáto jemná žena bola zatvorená v takomto veľkom tele? "No, trochu sa ma to dotklo, ale musela som uznať, že má pravdu. Mávala som tak 55-60 kg a v tom čase mi do 90 kg už veľa nechýbalo. Rýchlo som zahodila myšlienku, že sťažené dýchanie má niečo spoločné s genetikou. Moje zdravotné problémy vychádzali naozaj z nadváhy.

Prijala som túto pravdu a začala som si pripravovať plán. So svojim zámerom som sa zdôverila svojim najbližším, vedela som, že ma podporia a hlavne verila som sebe, že ak som to povedala „nahlas" slovo sa patrí aj dodržať. V tom som ja dôsledná. Odvážila som, pomerala a ako prvé som zmenila stravovacie návyky. Uvedomila som si význam sezónnych potravín a jedálny lístok som obohatila o veľké množstvo zeleniny. Pridala som pravidelný pohyb. Začala som ranným cvičením, chôdzou do a zo schodov, pravidelnou chôdzou Nordic walking, s čím som sa už na svojom blogu chválila a aspoň raz týždenne sa snažím 1 hodinu venovať plávaniu. Pre tento účel vzhľadom na moje obmedzené pohybové možnosti veľmi rada využívam rehabilitačný bazén v kúpeľoch. Uvedomila som si, či na pohyb mám alebo nemám čas, nie je to o čase, ako takom, ale o organizácii času. Čas sa vždy nájde, keď chceme!

Čo sa týka stravovania, prvou zásadou, ktorú dodržiavam je „nebyť hladná" ale nejem, ani vtedy, keď nie som hladná. Jednoducho zaviedla som si pravidelný režim stravovania a zásadne nejem po 18:00 hodine, nanajvýš, ak trochu ovocia, lebo aj ovocie sa počíta. Jednoducho, riadim sa svojimi biologickými hodinami. Jedenkrát v týždni dodržiavam „očistný deň," čisto ovocný alebo zeleninový. Dôsledne dodržiavam pitný režim, lebo veru hlad je často neuhasený smäd. Prednosť dávam čistej vode, tú my máme v našom meste výbornú, ovocným čajom a čerstvým šťavám. Čaj, ani kávu nesladím. Už by som si na sladkej káve nepochutila.

Stravu si servírujem na menší tanier a jem pomaly. Pokiaľ som sa to naučila bola to doslova veľká drina. Ak človek chce, všetko sa dá! Za šesť mesiacov som znížila svoju hmotnosť o 10 kg. Poviete si, že to nie je veľa, ale ja ani po rýchlejšom tempe netúžim. Dôležité je, že idem s váhou pomaly dolu a hlavne, že nemám žiadne výkyvy. Uvedomujem si, že už nikdy nedosiahnem váhu, akú som mávala. Nakoniec ani si neviem a tiež, ani nechcem predstaviť, ako by som s tou váhou vyzerala dnes. Dôležité je, že si váhu držím, že som si vytvorila nové stravovacie návyky, že som do svojho programu zaradila pravidelný pohyb. Pohyb, ktorý mi vyhovuje časove, ale najmä vzhľadom na moje pohybové obmedzenie. Cítim sa fit. Môžem povedať, že dnes jem všetko, žiadne potraviny nevylučujem, ale „všetko s mierou."

Z mojich, ale určite nie len z mojich skúsenosti vyplýva, že „program chudnutia máme každý vo svojich rukách." o čo je vhodné pre mňa nemusí byť vhodné pre iného, najmä čo sa týka pohybovej aktivity. Nikdy však netreba isť do extrémov, ako prísne diéty, vylúčenie niektorých potravín... Netreba zabúdať na to, že nesprávna redukcia hmotnosti môže so sebou priniesť psychické problémy. Viem o niekoľkých prípadoch, čo „nadšenci pre chudnutie" doslova hladovali a niekoľko dní pili len minerálne vody. Žiaľ skončili na psychiatrickom oddelení. Tak že opäť „ všetko s mierou."

Nechcela som byť za chytrú, ale predsa, budem rada, ak niekoho moje úspechy zmeny životného štýlu oslovia. Tiež ma poteší, ak sa podelíte o vaše skúsenosti. Veď nie nadarmo sa hovorí „ veľa ľudí, veľa vie!" Verím, že  vaša skúsenosť môže  obohatiť a pozitívne ovplyvniť mňa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?