Svet plný paradoxov...

Autor: Anna Čunderlíková | 21.9.2011 o 12:50 | Karma článku: 8,77 | Prečítané:  341x

Svet je plný paradoxov! Či to chceme alebo nechceme počuť, vidieť... je to tak. Alebo chceme byť skôr slepí, hluchí, ľahostajní...? Nechcem byť poslom zlých správ, ale často mám pocit, že sa to v tom našom svete akosi „poplietlo.“

Vo svojich príspevkoch sa snažím hovoriť o ľudských hodnotách, ku ktorým sa mnohí z nás až príliš často obracajú chrtom, a to aj napriek tomu, že hodnoty, ako láska, tolerancia, poctivosť, statočnosť, spravodlivosť... slúžili niekoľkým generáciam pred nami. Tak prečo nechceme, aby slúžili nám?

Pokúsim sa poukázať na niekoľko paradoxov nášho života, ktoré zrejme netrápia len mňa. Možno Vás práve teraz, po prečítaní prvých riadkov napadne, že by som sa nemala sťažovať, ponosovať. A budete mať pravdu. Nikto by sa nemal vzdať nádeji, že ak nám aj svet nedáva zmysel, máme predsa šancu nájsť svoj vlastný zmysel života. Čím viac nás bude, tým lepšie!

Opäť sa vrátim k zmieneným paradoxom.

1.

Chceli sme budovať lepšiu spoločnosť. A výsledok? Nepodarilo sa to starým otcom po roku 1945, nepodarlo sa to našim otcom po roku 1968 a dovolím si povedať, že sa to nepodarilo, ani po roku 1989. Idelály doby zapadli prachom a na povrch vyplávalo to, čo sa vodcom, ani jednej doby nepáčilo, nepáči a už vôbec sa to nepáči ľuďom tejto krajiny. Vari to nie je paradox? Bojovali za niečo „posvätné" a dopracovali sme sa k niečomu, čo nás vôbec neteší.

Napriek tomu si myslím, že každá doba mala a má svôj plus i mínus. Každá generácia si zaspomína na svoje časy, ako na „zlaté časy." Veď neraz počujeme „ dobre už bolo." Myslím si, že to netreba nikomu brať, ani názor vyvracať. Ja verím, že každý vie zhodnotiť, či vyjadriť svôj názor najlepšie k dobe, ktorú sám prežil, dobu, ktorú si odžil...

Za všetky možné situácie spomeniem nasledovné. Veľa ľudí hovorí, že dovolenkovou destináciou bolo v tých tzv. „zlatých časoch" Rumunsko, Bulharsko, nanajvýš na devízový prísľub Juhoslávia. Tiež je pravda, že devízový prísľub nedostal každý, bolo treba oň každý rok „zabojovať." Jedna moja známa sa po 89. roku sa najviac tešila tomu, že sa otvorili hranice. „Budem cestovať," tak znela je vízia. Ak sa jej dnes opýtam, ktoré krajiny navštívila odpovedá, že hranice sú síce otvorené, ale na to, aby cestovala tak, ako chcela nemá finančné prostriedky. Čo myslíte, kde bola na dovolenke? V Bulharsku! Vari to nie je paradox?

2.

Hovoríme, že deti sú naša budúcnosť. Ale čas, ktorý venujem deťom často nezodpovedá nášmu tvrdeniu. Venujeme sa im len úchytkom a pritom dobre vieme, že deti potrebujú veľa lásky. Lásku im nahrádzame materiálnymi hodnotami, ako inak, veď obidvaja rodičia pracujú, nie 8 hodín, ale 12 a viac hodín alebo podnikajú, tiež bez ohľadu na čas. Vari často nepočuť prosbu detí: „Mami, môžeš mi poradiť...? A unavená matka, hoci má výčitky svedomia odpovedá: "Potom, neskôr! Prepáč, teraz som unavená...!" Vari to nie je padox?

3.

Či nechceme, až príliš často, aby učitelia robili prácu za nás? Ale za svoju prácu dostanú len zlomok toho, čo doprajeme napríklad profesionálnym športovcom. Nič proti profesionálnym športovcom, ale prečo až taký hlboký prepad spoločenského ohodnotenia, spoločenského významu práce. Vari to nie je tiež paradox?

4. Vari nie je pravda, že ľudia, ktorí zradili svojich blízkych, manželky, manželov, det,i ale tiež zločinci, vrahovia, zlodeji, stávajú sa hrdinami televíznych relácií, filmov. Niektorí dokonca „zarobia veľké peniaze" na tom, že svoj príbeh predajú. Ľudia, ktorí sú prínosom pre túto spoločnosť žijú často skromne , v ich tieni sezaciechtivých a drastických správ.

5. „Amerika to je raj, tam je všetko naj..., naj..., naj...!" Tak toto som počula až príliš často. Ibaže, len málo z nás si uvedomuje, koľko miliónov ľudí tam žilo a žije pod hranicou chudoby. O negramotnosti a súčasnej hospodárskej kríze, ani nehovorím. Napriek tomu je Amerika stále pre veľa ľudí atraktívna, snažia sa vycestovať za vidinou „raja." Vari to nie je tiež paradox?

A takto by som mohla pokračovať ďalej. Svet nám možno niekedy nedáva zmysel. Niekedy sa nám ľudia môžu zdať nelogickí, nerozumní a to len preto, že sa riadia inou logikou a rozmýšľajú iným spôsobom ako my. Majú odlišný názor na svet, odlišné skúsenosti alebo vidia skutočnosti z iného uhlu pohľadu, ako ho vidíme my. Aj preto vznikajú medzi ľuďmi nedorozumenia. Kdesi som čítala, že aj na tú najjednoduchšiu pravdu existujú tri odpovede: „moja, vaša a tá správna." Ibaže, ktorá je tá správna? Veď to všetci poznáme.

Tiež je pravda, že žijeme iba raz. A tiež je pravda, že slnko svieti na každého, tak sa neskrývajme do tieňa. Aj vo svete paradoxov môžeme hľadať a nájsť svôj zmysel života. Môžeme ho nájsť aj tým, že pomôžeme hľadať zmysel života iným. Poviete si, že je to zložité. To je pravda! Ľudia niekdy potrebujú pomoc, ale ak im pomôžeme môžu na nás odmietnúť, dokonca na nás zaútočiť. Napriek tomu ľuďom pomáhajme! Dobro, ktoré dnes vykonáme bude možno zajtra zabudnuté. Napriek tomu konajme dobro! Čím viac nás bude, tým viac bude pozitívnych príkladov, tým viac bude ľudí, ktorí nájdu zmysel života a aj vo svete plnom paradoxov. Vari nie je krásne, ak sa naše životy, naše svety, hoci len na chvíľu stretnú?

PS: Môžete a nemusíte  so mnou súhlasiť. Ak sa však moja úvaha dotkne, čo i len jedného srdca, tak potom moja práca nebola zbytočná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?