Reklama doslova na nás kričí z výkladov i z obchodných domov. Vstupuje do našich domácnosti pri každom zapnutí televízneho a rozhlasového prijímača. Je to úplne jedno, na ktorý kanál prepneme, alebo ktorú stanicu si naladíme. Atakujú nás všetci... Vždy sa pozastavím nad ich súdržnosťou. Takmer všetky televízie dokážu „načasovať" prestávku a vložiť reklamu uprostred sledovaného programu tak, že nemáme šancu prepnúť na iný kanál a vyhnúť sa reklame. V zásade nemám nič proti reklame i keď... čoraz viac sa dozverám o skrytých a manipulatívnych trikoch, ktoré na nás útočia.
Zamýšľam sa na tým, ako nás reklama napriek sociálno-ekonomickej situácii „masíruje." Živí v nás až neprirodzený pocit hojnosti. Prečo? Dôvod je zrejmý, je to útok na naše peňaženky. Ak je peňaženka tenká, nič to, veď sú predsa pôžičky... Prepáčte mi, ale ja dnes predvianočné obdobie už vôbec neviem vnímať, tak radostné ako kedysi. Reklamu neodmietam úplne, ale čo je veľa, to je veľa... Možno aj preto oveľa častejšie a s určitou nostalgiou spomínam na predvianočný čas svojho detstva. Tu je môj retro príbeh...
V čase môjho detstva sa predvianočné obdobie prežívalo oveľa viac duchovne. Aj vtedy Vianociam predchádzali štyri nedele radostného očakávania. Tie však boli určite sprevádzané väčšou skromnosťou a striedmosťou. Tak ako každý rok aj tento rok sa za niekoľko dní prihlási obdobie, ktoré sa nazýva advent. Začína prvou adventnou nedeľou, teda medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Advent končí na Štedrý deň, pred západom slnka.
Aj za mojich detských čiar bol symbolom adventu veniec so štyrmi sviečkami, ktoré sa zapaľovali postupne, počas štyroch adventných nedieľ. Adventný veniec, na aký si spomínam z môjho detstva nebol taký „načančaný" ako dnes. V obchodoch nebolo toľko farebných sviečok ako dnes. Sviečky boli spravidla bielej alebo smotanovej farby. Veniec bol urobený z vetvičiek čerstvej čečiny a šišiek.
Spomínam si aj na roráty, staré adventné piesne, ktoré mali prorocký význam - očakávanie Mesiáša. Tieto piesne sa spievali na raňajšej pobožnosti. Takáto predvianočná atmosféra vyvrcholila hojnosťou štedrej večere a ďalších sviatkov, ktorú sprevádzala radosť zo stromčeka a vianočných darčekov. Nechcem sa vracať späť, ale trochu skromnosti a pokoja by snáď nazaškodilo ani dnes.
Je pravda, že Vianoce sú najmä kresťanským sviatkom, ale adventný veniec môžeme nájsť aj v inom prostredí. A to je dobre. Veď samotné Vianoce, bez toho, akú vieru vyznávame v nás vyvolávajú nádej príchodu čohosi dobrého. Je len na nás, ako sa s tým vysporiadame v dnešnom konzumnom svete. Prihováram sa, nedovoľme, aby sa tento svet stal zmyslom nášho života.
Na záver dovoľte, niekoľko myšlienok, ktoré som si vypožičala... Tieto myšlienky urobili na mňa silný dojem. Verím, že nenechajú ľahostajnými ani vás. Ešte stále je čas urobiť prípravu na adventný čas a prežiť ho v krásnom očakávani Vianoc.
A tu sú spomínané prepožiačané myšlienky:
Štyri sviečky horeli na adventnom venci. Horeli, tak tíško, že bolo počuť, ako sviečky začali hovoriť.
Prvá sviečka vzdych a povedala:
„Volám sa MIER, moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiadny mier nedodržujú."
Jej svetlo bolo čím ďalej, tým menšie, až napokon zhaslo.
Svetlo druhej sviečky zakmitalo a sviečka povedala:
„ Volám sa VIERA. Tiež som zbytočná, ľudstvo nechce o Bohu vedieť, nemá cenu, aby som svietila."
Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla.
Ticho a smutne sa prihlásila o slovo tretia sviečka. „Volám sa LÁSKA, už nemám silu, aby som horela. Ľudia ma odstavili stranou, vidia len sami seba. Nevidia nikoho iného, koho by mali mať radi."
A s posledným zablikaním zhasla aj táto sviečka.
V tom došlo do miestnosti dieťa. Pozrelo na sviečky a povedalo „Vy musíte svietiť!"
A takmer sa rozplakalo.
V tom sa prihlásila o slovo štvrtá sviečka a povedala „ neboj sa pokiaľ svietim ja môžeš zapáliť ostatné sviečky. Volám sa NÁDEJ."
A tak od tej sviečky napokon dieťa zapálilo ostatné tri.
Plameň nádeje by nikdy nemal v našom živote zhasnúť.
Každý z nás by mal plameň mieru, viery, lásky a nádeje udržiavať.
Želám všetkým krásnu dobu adventnú!
