Efekt prizerajúceho…

Autor: Anna Čunderlíková | 26.11.2011 o 11:30 | Karma článku: 7,18 | Prečítané:  476x

Otázka pomoci druhým ľuďom ma vždy zaujímala. Oveľa výraznejšie to bolo v čase, keď som určitý čas žila vo veľkých mestách, kde je anonymita oveľa väčšia, ako je tomu v menšom meste, či dokonca na vidieku. Možno i to bol podnet hovoriť na tému "Efekt prizerajúceho." Tento efekt nie je  ničím nový, dokonca  na dnešnú dobu  je až príliš živý a reálny...

Bystander efekt alebo inak efekt prizerajúceho akceptuje veda akou je psychológia, či sociológia. Tento jav, či efekt spočíva žiaľ v našom „apatickom" prihliadaní tomu, na čo sa nedívame "srdcom," na to, čo deje okolo nás. A vari sa toto denno denne nedeje? Vari sa až príliš často a „apaticky" neprihliadame...? Alebo sa spoliehame jeden na druhého? Prípadne sa riadime heslom „ ak treba zasiahne ten druhý?" A možno... Chápem, dôvodov, aj názor na túto tému môže byť viac.

Jedno je však isté, že efekt prizerajúceho je téma, ktorá je zaujímavá nie len pre odborníkov, ale týka sa aj nášho každodenného života. Sprevádza nás oveľa častejšie, ako to snáď, dokážeme pripustiť. Určite to každý z nás pozná, či už zo svojej osobnej skúsenosti alebo to má odpozorované zo svojho okolia...

Takú skúsenosť mal aj Libor. Libor študoval na vysokej škole, športovec, úspešný mladý muž, čo viac mohol chcieť. Jedného dňa mu radosť zo života a jeho plány žiaľ pretrhla závažná choroba. Diagnóza znela „infarkt myokardu." Ani takáto diagnóza žiaľ neobíde mladého človeka, akým bol Libor. Život sa mu na chvíľu zastavil a zúžil na nemocničnú posteľ a pravidelnú návštevu lekárov. Prerušil štúdium, po intenzívne nemocničnej liečbe nasledovala liečba kúpeľná. Zdravotný stav sa mu úspešne upravoval a tak jeden víkend počas kúpeľnej liečby požiadal o priepustku na víkend. Tak veľmi chcel isť domov.

Mesto nie veľké, bytovka ako všetky ostatné. V jej blízkosti kostol, lekáreň rýchle malé občerstvenie... Miesto, kde od rána do neskorého večera prejde nesmierne veľa ľudí. Aj v ten deň ľudia prechádzali, niekto rýchlejšie, iní menej rýchlo, viac či menej pohrúžení do svojich problémov. Neďaleko tejto bytovky ležal na ulici mladý muž. Niektorí sa pozreli tým smerom, čo si mysleli ťažko predpokladať. Niektorí, ale nahlas konštatovali:

Ráno, a už je opitý!"

„ To je tá dnešná mládež!"

„Títo mladí už nevedia, čo od dobroty...!"

Predsa sa však našla jedna drobná žienka, ktorá sa naklonila nad mladíka, aby zistila, čo sa deje. Tento mladý muž nebol nikto iný než Libor a od alkoholu mal veľmi ďaleko. Privolaný lekár konštatoval náhlu cievnu mozgovú príhodu. Nasledovala liečba, nemocničná, rehabilitačná... a na niekoľko mesiacov sa stal aj pravidelným návštevníkom logopedickej poradne. Jedným z dôsledkov tejto choroby bola aj afázia - strata reči. Časom sa mu zdravotný stav zlepšil, no porucha reči zostala natrvalo.

Koľko ľudí prešlo okolo Libora? Koľko ľudí sa len prizeralo? A že sa to mohlo skončiť aj horšie...? Libor je vďačný žene, ktorá mala tú odvahu, že sa sklonila nad neho, poskytla mu prvú pomoc, zavolala záchranku.

Pokiaľ viem Libor túto službu za záchranu svojho života "spláca" iným ľuďom odkázaným na pomoc, pracuje ako sociálny pracovník. On sám nikdy nečaká, ako sa zachovajú iní, on vždy koná.

Skúsme sa nad týmto príbehom zamyslieť. Človek padnutý na chodníku, na chodbe v bytovke... nemusí byť len alkoholik, či závislý na iných drogách... A napokon aj to človek, aj on si zaslúži našu pomoc.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?