reklama

Cesta k spokojnosti

Jednou z ciest, ktoré vedú k väčšej spojnosti je určite aj pozitívny prístup k životu. Ja osobne som na takúto cestu nastúpila celkom podvedome. V tom čase som netušila, čo znamená pojem „pozitívne myslenie, pozitívny prístup k životu,“ a úprimne povedané, ani som sa tým nezaoberala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prečo si myslím, že sa mi podarilo nájsť cestu k väčšej spokojnosti? Uvediem pár dôvodov, tak ako ich vidím ja. Možno niekomu pripomeniem jeho cesty k spokojnosti, možno niekoho budem inšpirovať a možno niekto poradí mne. V závere vyslovím svoju prosbu. Verím, že sa všetko sa dá, ak človek veľmi chce.

1.

Vyrástla som v prostredí obklopená krásnou prírodou. U nás doma nebolo zvykom vždy a všetko riešiť iba rozumom. Akceptovali sme sa takí, akí sme boli. Dôverovali sme svojmu citu a intuícii. Táto výsada patrila všetkým členom rodiny. A to mi zostavalo na celý život.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

2.

V zásade som sa neporovnávala s inými. Nepoznala som a nepoznám také pocity, ako je žiarlivosť, závisť, hanba... Iste, aj ja som niekedy zatúžila po niečom, čo som obdivovala u iných. Skonštatovala som: „To je krásne, to by som chcela mať..." No vzápätí som si povedala: „Ak to nemám, asi to nepotrebujem," ďalej som to neriešila. Poznala som a poznám takých ľudí, že nech sa snažia, ako sa snažia negatívne pocity ich trápia ešte viac, ako samotná vec, po ktorej tak veľmi túžia a nemajú.

3.

Láska k prírode, k zvieratám ma naučila mať rada všetko živé. Vždy som bola dobrá k ľuďom. Možno inak, vždy som chcela byť dobrá k ľuďom. Myslím si, že sa mi to aj darilo. Snažila som sa byť dobrá aj k sebe. Mala som sa rada taká, aká som bola. Mala som sa rada vtedy, keď som bola samá „noha, ruka," špicaté kolená a špicaté lakte. Mala som sa rada aj vtedy, keď na mňa nalepili kila navyše. Zápasila som s nimi. No, kto by ma mal mať rád, ak by som nemala rada sama seba?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

4.

Nech by sa vám to zdalo akokoľvek nadnesené ja osobne si myslím, že nech som v živote robila čokoľvek, robila som to tak, ako som najlepšie vedela. Vložila som sa do toho, ako sa hovorí „celá." Možno sa mi aj preto v živote relatívne darilo.

5.

Ďalšou zásadou, ktorou som sa riadila bolo, že moje úsilie „nikdy" nekončilo. Keď sa mi podarilo získať to, čo som chcela, snažila som sa udržať si to, užiť si to. Vážila som si toho, a vzápätí som si vytýčila nové ciele. Nikdy som nebola v období „nečinnosti." Ale tiež som sa nesnažila na veci, či ľudí veľmi naviazať, na ničom som nelipla, preventívne, aby prípadná strata nebola príliš bolestivá .

SkryťVypnúť reklamu
reklama

6.

Snažila som sa zabudnúť na predsudky. Nič a nikoho som vo svojom živote neodudzovala skôr než som mala na to dôkazy. Ale na druhej strane tiež som nedovolila, aby ma niekto bezdôvedne odsudzovať. Zvyknem tomu hovoriť: „...aká akcia, taká reakcia.". Moja reakcia bola bezprostredná, nenechala na seba dlho čakať. Povedala som si svoj názor a išla som ďalej. Neviem sa hnevať. Možno som len na pár ľudí „zabudla," ako by ani neboli. No nie je ich viac, ako prstov na jednej ruke, čo si myslím, že vzhľadom k môjmu veku, nie je až tak veľa.

7.

A napokon problémy som brala, ako príležitosť hľadať nové riešenia. Vari sa nehovorí: „Čo ťa nezabuje, to ťa posilní?" Ak som si zachovala chladnú hlavu životné prekážky som prekonávala ľahšie. No boli situácie, kedy bolo treba aj moju hlavu schladiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nie, nie, nemyslím si, že som ideálna i keby sa vám to mohlo na základe tejto prezentácie zdať. Mojim veľkým problémom je, že až príliš dám na mienku iných. Veľmi potrebujem počuť názor iných. Možno je to niekedy silnejšie, ako si uvedomujem, či pripúšťam. Vždy som chcela počuť názor práve tých ľudí, čo zdieľali podobné hodnoty ako ja. Otázka, či som „dosť dobrá" rezonovala v mojej mysli až prísliš často. Druhou mojou negatívnou vlastnosťou je snaha pomáhať iným „za každú cenu." Raz mi moja mama povedala „Nedávaj piť oslovi, keď o to nestojí." Mala pravdu. V snahe byť užitočná iným sa mi potom často stalo, že ľudia nie, že by využili moju ponuku, ale ju dokonca zneužili. Často som sa cítila ako „vyžmýkaný citrón." Nevedela som a neviem urobiť zásadný rez, rozhodnúť sa a urobiť osobnú zmenu. Možno niekto riešil podobný problém ako ja, budem vďačná za každú radu. Viem, univerzálna rada neexistuje, ale dúfam, že aj príbeh iného človeka ma môže motivovať.

Anna Čunderlíková

Anna Čunderlíková

Bloger 
  • Počet článkov:  433
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Všetko, čo robím, robím s láskou. Mojim mottom je citát:" Tolerancia nespočíva v tom, že zdieľame názor niekoho iného, ale v tom, že poskytneme druhému právo mať iný názor."Viktor Frankl Zoznam autorových rubrík:  CESTUJEM - SPOZNÁVAMPRÍBEHY ZO ŽIVOTAMALÁ RADA- VEĽKÝ OSOHÚSMEV, PROSÍM...RECEPTYSPOZNÁVAJ SÁM SEBA...KNIHA, KTORÁ MA DOSTALANA SLOVÍČKO, PROSÍM...ČO MI ŽIVOT DAL...ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝLRODIČOVSTVO

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu