Táto čierna groteska sa odohráva v malej zabudnutej dedinke. Tak ako to v dávnej minulosti bývalo typickým obyvateľmi dediny boli učiteľ, farár, lekár, lekárnik a zvedaví susedia. Nie je tomu inak, ani v tejto hre. Aj v tomto prípade sa dej odohráva okolo rodiny Tótovcov, veliteľa ich syna, ktorého príjmu na zotavenie a svojrázneho poštára. Objavia sa aj zvedaví susedia a farár.
Dej hry ma opäť presvedčil o tom, že nech sa jednaná o akúkoľvej dobu, vždy je to ľuďoch. Práve ľudia davajú chakteristickú črtu všetkým medziľudských vzťahov. Aj preto je hra Tótovci nadčasová. Mne osobne pripomína niektoré črty aj dnešných ľudí, dnešnej doby.
Svojzázny poštár mi až príliš pripomína dnešnú dobu. Neodovzdá korešpodenciu, listy rozthá, zahodí. Pripomenulo mi to príhodu s pred niekoľkých rokov, keď poštári - brigádnici namiesto do bytových schránok hodili listy do smetného koša na sídlisku. Aj oni rozhodli o tom, že listy nie sú pre adresátov dôležité, tak ako to robí tento svojrázny poštár hre Tótovci. Spokojne zatají informácie, prekrúti informácie, čo spôsobí nečakané zvaraty a negatívne ovplyvní vzťahy Tótovcov s veliteľom ich syna. Manželia Tótovci zase nevaháju pre svojho syna obetovať čokoľvek. Bezducho sa pripôsobujú až absurdným požiadavkám veliteľa ich syna. Ochotní sú dokonca stratiť osobnú slobodu. Veliteľovi sa dokázali prispôsobili až natoľko, že sa ocitli na hranici ľudskej tolerancie, čo nelogicky a nepochopiteľne prijímali s veľkou pokorou. Ak sa aj pán Tót chcel postaviť, manželka a dcéra Agi to nedovolili. Až príliš nápadne, až príliš aktuálne a podobné na niektoré situácie v dnešnej dobe.
Záleží na vkuse a na záujmoch. Ja si myslím, že si každý v tejto hre môžet nájsť to svoje, ale najmä sa pobaviť. S takým pocitom nás odchádzalo z divadla viac milovníkov a návtevníkov tohto umenia.