Nemôžem si pomôcť, ale keď som uvidela Denisku nenapadlo mi nič iné, len označenie „Palculienka." Deniska mi hneď na prvý pohľad pripomínala práve to dievčatko z rozprávky H.Ch. Andersena. „...áno kdesi vyrástol prekrásny, čarovný kvet a keď sa rozvinul uprostred neho sedelo dievčatko maličké ako palec."
Aj Deniska na mňa pôsobila užasne nežne a zároveň, tak krehko. Slovo dalo slovo a mladá mamička sa rozhovorila... Najskôr som to nepredpokladala, zdala sa mi dosť uzavretá. Nakoniec sa o ich príbeh podelila.
Áno je to tak, všetkému sa treba v živote učiť. Zoberme si také malé stvorenie, dieťatko. Naučiť sa chodiť predpokladá klásť „nôžku pred nôžku." Aby dieťatko udržalo rovnováhu potrebuje k tomu láskavé ruky matky, či otca a navyše aj láskavé a povzbudíme slová: "Neboj sa, ak spadneš, zase vstaneš..."
No, nie vždy to platí, Deniska sama nevstane... natrvalo je odkázaná na pomoc iných. Otec to údajne vzdal ešte skôr, ako vôbec mohol Deniske pomôcť. Vraj nezvládol situáciu...zato Mária, tak sa volá Deniskina mamička, sa venuje dcérke každú minútu svojho života. Venuje sa jej celým svojim srdcom. Tak veľmi to bolo to vidieť a cítiť z ich vzájomnej komunikácie.
Deniska má telíčko o niečo menšie, ako jej rovesníci, ale zato jej srdiečko je oveľa- oveľa väčšie. Úžasné šaty malého dievčatka na prvý pohľad zakryli jej telíčko a bolo obdivuhodné vidieť a počuť, koľko lásky dokáže toto útle dieťa odovzdať, a aké je vďačné za každú pomoc.
Hovorí sa, že anjeli nás milujú a dávajú na nás pozor. Želám Deniske a jej mamičke, aby mali takýchto anjelov, hneď niekoľkých. Teraz myslím aj na „Dobrých anjelov" z rovnomennej neziskovej organizácie, lebo ak ich pomoc niekto potrebuje, sú to práve oni dve. Verím, že si ich „dobrý anjel nájde sám" bez zásahu iných. Tak si to aspoň zatiaľ predstavuje Deniskina mamička.