V zdravom tele zdravý duch...

Autor: Anna Čunderlíková | 9.5.2012 o 11:30 | Karma článku: 7,02 | Prečítané:  485x

"V zdravom tele zdravý duch...," tak si  doprajme aspoň trochu „telesného narcizmu...“ Pohyb je základný prejav života, rozhodne pôsobí na našu náladu a duševný výkon. Kto by nepoznal známe heslo Dr.Miroslava Tyrša, zakladateľa Sokola: „V zdravom tele zdravý duch.“ I keď sa to niekedy nezdá, osobne si myslím, že v ostatnom čase došlo k výraznej zmene názorov na zdravie a liečenie. Čoraz viac ľudí prijíma zodpovednosť za svoje zdravie. Veď nakoniec, čo iné nám zostáva, ak sa chceme vyhnúť návšteve zdravotníckeho zariadenia, prepáčte za výraz v tomto „chaotickom“ systéme starostlivosti o zdravie.

Neviem, ako vy, ale  ja dosť často počujem túto vetu: "Choroba sa stáva prepychom, ktorý si žiaľ nie všetci môžeme dovoliť..." Na druhej strane treba čestne priznať, že je správnejšie starať sa o svoje zdravie, než žiadať od štátu (od relatívne zdravých a zodpovedných daňových poplatníkov), aby platili za hriechy nezodpovedných, ktorí si nevhodným životným štýlom privolali chorobu. Myslím tým obezitu, fajčenie, nadmerné užívanie alkoholu, či iných návykových látok. Nerada počujem protiargumenty typu: „Telo musí ísť do hrobu zhumpľované, na niečo zomrieť musí... a pod."

Dnes máme k dispozícii rôzne wellnes programy, ktorý cieľom je riešiť našu psychickú i fyzickú kondíciu. Nejde predsa o to, aby sme si pridali roky k životu, ale aby ten život za niečo stál... Zdravý životný štýl určite zvýši jeho kvalitu.

Ak chceme môžeme pre svoje zdravie niečo urobiť, všade tam, kde sa práve nachádzame, doma, v prírode... Pravda všetko, čo chceme urobiť by malo harmonicky zapadať do nášho života. Mám jednu známu, ktorá sa naozaj snaží nájsť si spôsob redukcie stresu a intenzívne hľadá spôsob relaxácie. Snaží sa, ale ako? Svojim správaním si vytvára ďalšie stresové situácie.

Keď som ju nie dávno počula rozprávať, ako sa snaží relaxovať prišlo mi to, ako s tým mužom, čo sa chcel obesiť. Uviazal si povraz na vetvu stromu, ktorá sa pod ním zlomila. Keď dopadol na zem rozhorčene zvolal: „pre nešťastné obesenie skoro som sa zabil!"

Desila som sa slov mojej známej, ktoré adresuje svojej rodine a najmä deťom. „Nepribližujte sa! Ja meditujem! Ak mi nedáte pokoj ja sa z vás zbláznim!" Tak aj moja známa by zrejme mohla povedať: „pre nešťastnú relaxáciu, skoro som sa zbláznila!"

Nič nie je dôležitejšie, ako si vytvoriť  vlastný pohybový, či relaxačný program podľa svojich potrieb a časových možnosti. Myslím si, že najjednoduchší spôsob, ako sa uvoľniť kdekoľvek, kedykoľvek a urobiť tak niečo pre svoje zdravie je dychové cvičenie.

Dýchanie je automatická činnosť, bez nej nie je život. Možno si poviete, že dýchať vie predsa každý. Načo sú nám dychové cvičenia? Nie je to však pravda. Správne dýchanie vyžaduje odstrániť napätie a využiť, čo najväčšiu plochu pľúc. To znamená, že by sme mali odstrániť niektoré svoje zlozvyky. Neviem, ako vy, ale ja som tak, ako väčšina ľudí nemala správne držanie tela. Často zaujímame polohu v sede, prípadne v polo sede, či v lehu,  ktoré obmedzuje náš plný dych. Hrudný kôš je  potom nepružný a bránica, hlavný dýchací sval je napätá. Preto by sme sa mali opäť naučiť zhlboka dýchať. Reakcie organizmu na oslabený výkon dýchania a chybný funkčný priebeh dýchania sú evidentné. Dostatočnosť svojho dychu môže posúdiť každý sám. Stačí, ak si spomenieme, ako dýchame keď pociťujeme úzkosť, strach, keď sme v strese..., naše dýchanie je plytké a nepravidelné.  Vtedy väčšinou  žiaľ „zabúdame" dýchať.

Ja som si svoje problémy začala uvedomovať, keď som sa veľmi rýchlo zadýchala, čo i pri najmenšej námahe. Dýchala som ako dobre kŕmená kačka. Moje dýchanie nebolo vôbec schopné prispôsobiť sa zmenenej telesnej námahe. Dýchanie bolo povrchné, lapala som po dychu. Svoju úlohu tu zohrávali aj moje problémy s chrbticou a hoci nerada musím priznať, že aj nadváha.

Začala som na sebe pracovať. Každý deň sa snažím  niekoľkokrát zhlboka nadýchnuť. Aby som na to nezabudla spojila som to na začiatku so zazvonením telefónu. Časom sa mi z toho stal signál preto, že sa mám zhlboka nadýchnuť. Telefón som zdvihla, až keď som sa zhlboka nadýchla a vydýchla.

Dnes využijem každú príležitosť na dychové cvičenie, ak človek chce nájde sa ich dosť. Dychových cvičení je veľa. Ja som si zvolila to najjednoduchšie, ale ak sa robí pravidelne je dostatočne účinné. Zhlboka sa nadýchnem a vydýchnem. Pri ďalšom nádychu počítam do štyroch, potom dych na štyri doby zadržím a na osem dôb pomaly vydychujem. Zopakujem štyrikrát.

Možno si teraz poviete, že nemáte v súčasnej dobe žiadne problémy. Verím, že tomu tak je. Aj ja som tak reagovala. Svoj názor som zmenila, keď prišlo prvé varovanie tela.

Podelila som sa o svoje skúsenosti. To neznamená, že chcem vnucovať svoj názor a už vôbec nie svoj spôsob dychového cvičenia. Budem rada, ak sa nad touto témou zamyslíte, ak porovnáte  svoj dych...To, či niečo pre svoje zdravie urobíte zostávam už len na vás.  Jedno je však isté, mám to overené. Primeraný telesný pohyb harmonizuje náš organizmus, harmonizuje naše  vnútro, i ale tiež pomáha harmonizovať aj náš vzťah k okoliu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?