Na slovíčko, prosím... (19)

Autor: Anna Čunderlíková | 2.7.2012 o 11:27 | (upravené 2.7.2012 o 11:40) Karma článku: 8,47 | Prečítané:  404x

Dokážem to, lebo to chcem!  Možno sa niekto so mnou názorove zhodne. Možno niekto nad mojimi slovami zapochybuje. Možno sa nájde niekto, kto sa dá inšpirovať a nevylučujem ani to, že mi niekto bude tvrdo oponovať. Absolútna zhoda predsa neexistuje. Svoje zamyslenie podporím príbehom, či skôr rozprávkou...

Dokážem to lebo to chcem! Ak by sme hovorili rečou športu, tak potom je na nás, v ktorej lige chceme hrať. Tiež je to, len na nás, ak  sa rozhodneme, že nám stačí byť divákom. Veľkosť svojho úspechu určujeme, len my sami... Tu sa nepočíta náš pôvod, či bohatstvo, ktoré sme zdedili. Je to len naša vôľa, nikdy sa nevzdať, ktorá nás vedie k vytúženému cieľu.

Určite to poznáte alebo si možno spomeniete, ako zvyknú hovoriť spolužiaci o spolužiakoch: „To bol taký ťuťko a pozrite, kde je teraz? Nedala by si jej päť korún a pozrime sa na ňu, je z nej veľká pani riaditeľka... a podobne." Áno žili s takýmito a podobnými  nálepkami... Dokázali to, čo veľmi chceli, často na nikoho nespoliehali a možno sa ani nemali na koho spoliehať. Dopredu ich posunula pevná vôľa nikdy sa nevzdať, isť za svojom cieľom. A čo ich kritizujúci spolužiaci? Možno zaspali na vavrínoch, možno..., možno i preto také „jedovaté reakcie."

Predpokladám, že sa nájde čitateľ, ktorý si teraz povie: „to by bolo jednoduché, úspešní by sme boli predsa všetci." Ibaže nie všetci to dokážu, nie všetci majú pevnú vôľu. Teraz obrátim vašu pozornosť iným smerom, keď človek síce chce, ale nič preto neurobí. Pobavte sa príbehom, ak chcete rozprávkou...

Jeden muž pásol ovce, podopieral sa o palicu a celé dní premýšľal, ako zbohatnúť. Zrazu zbadal v neďalekých kríkoch zajaca. Napadlo ho: „Chytím zajaca a nepredám ho za nižšiu cenu, ako za cenu jednej ovce. Za tú ovcu a jahňa si kúpim kozu a za kozu a dve kozliatka si kúpim kravu. Kravu potom nepredám. Krava bude hojne dojiť, bude maslo, bude syr. Býčky od nej predám a jalovičky prisadím. Takto budem mať aj tridsať kráv, bude masla, bude syra. Draho ich budem predávať, kúpim si dom, lúky, záhrady. Ožením sa. Hej, budem ja gazdom! Posledné slová vykríkol a vtedy sa dal zajac na útek. Natiahol na ním ruky, ale zajac mal krátky chvost..."

Rozplynul sa sen pastiera, rozplynuli sa jeho plány. Nestačí len snívať, svoj sen musíme aj podporiť a niečo pre to urobiť. Snívajme, ubezpečujme sa, že my to dokážeme, ale dajme pozor, aby nám pritom „zajac neušiel..."

Tak, čo súhlasíte so mnou? Máte iné skúsenosti? Neváhajte podeľte sa o ne. Možno  práve váš názor, príbeh, či príhoda niekomu pomôžu.

 

Perex fotografia: autorka

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?