Je veľa ľudí, ktorí im chcú a môžu im pomôcť. Napriek tomu sme svedkami toho, ako často bezdomovci odmietajú našu pomoc. Nemyslím tým pomoc hodiť im do čiapky, či klobúka pár centov, prípadne to nejaké €. Nestoja však o takú pomoc, ktorá by aspoň čiastočne vyriešila ich situáciu a odchod z ulice. Zrejme sa boja, že stratia „svoju slobodu."
Stať sa dnes bezdomovcom, zrejme nie je až také ťažké. Narušia sa partnerské vzťahy, jeden z nich príde o bývanie. Podľahnú alkoholu, či iným návykovým látkam... Stačí aj nepozornosť a nekritická dôverčivosť a človek príde o úspory, či o byt. A potom už nie je na ulicu ďaleko... Prečo sa človek nechá zahnať na okraj spoločnosti? Je to oheň, ktorý ho spaľuje? Myslím tým oheň obrazne. Veď taký oheň môže mať rôzne podoby. Je oheň vášne, túžby, nepríčetnej zloby, či oheň nenávisti. Všetky ohne majú niečo spoločné, zanechávajú po sebe špinavý popol. Kto vie, ktorý to bol z týchto ohňov? Existuje však oheň, ktorý nezanecháva po sebe popol. Je to oheň lásky. Oheň lásky rodičovskej, lásky partnerskej, ktorú ak je skutočná, práva nedokáže nič a nik uhasiť. Myslím si, že práve tento oheň chýba ľudom, ktorí sa dostali na okraj spoločnosti.
V ostatnom čase vidíme, že sa počíta všetko, čo je hmotné. Domy, auta, peniaze... Kde nie je láska, tolerancia, netreba sa potom čudovať, že stroskotá nejeden vzťah, nejedno priateľstvo. Sú ľudia, ktorí neváhajú odcudziť majetok svojim najbližším. Často podceňujeme, respektíve nedoceňujeme to, čo máme a naháňame sa za niečím, a pritom často nevieme ani za čím.
Domnievam sa, že keby bolo medzi ľuďmi viac lásky, viac tolerancie boli by sme šťastnejší. Skúsme sa zamyslieť, začnime od seba. Pomenujme svoje vlastnosti, dobre i tie horšie. Tie dobré si upevňujme, na tých horších popracujme, zbavme sa ich. Poobzerajme sa okolo seba, vážme si, pestujme, „ofukujme" si to čo máme. Vážme si svojich rodičov, partnerov, deti, všetkých, na ktorých sa budeme môžeme spoľahnúť, ak bude teba. Udržujme si oheň lásky. Verím, že ak to dokážeme, potom bude menej takých ľudí, ktorým zvykneme hovoriť, že sa ocitli na okraji spoločnosti. Menej bude aj takých ľudí, ktorí napriek tomu, že sa nachádzajú v spoločnosti veľkého množstva iných ľudí, sú vo svojej podstate sami.
Perex fotografia: autor