Rok 2012 - Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity...

Autor: Anna Čunderlíková | 16.7.2012 o 11:00 | Karma článku: 10,09 | Prečítané:  382x

Zvolila som si tému: Rok 2012 - Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Uvažujem, či je tento článok vôbec  vhodný na blog. Zo skúsenosti viem, že ho navštevujú prevažne mladí ľudia. Alebo, že by bol vhodný práve preto? Uvidíme. Životné skúsenosti mi nedajú mlčať a tak aj ja pridám pár slov na  tému solidarity medzi generáciami. Spoločne žijeme na planéte Zem, je úplne jedno, či sme mladí alebo skôr narodení, pre každého je tu miesto, ibaže treba na to myslieť a akceptovať to.

Určite je dôležité žiť svoj život tak, aby sme sa dokázali tešiť zo všetkého dobrého a pekného. Nie menej dôležité je, aby sme sa dokázali popasovať aj s tým menej dobrým, či menej pekným, teda so všetkým, čo nám život prinesie. Nezáleží na tom, v ktorom je  to období života. Život je už taký, raz sme hore, inokedy dolu. Nie všetky dni sú „sviatočné." Tiež je pravda, že každá generácia má svoje problémy a že tá predchádzajú často zabúda na to, čo bolo v čase ich mladosti.

Viete si predstaviť, aký by bol život bez detí? Ja nie! Dieťa je veľký dar, ktorý život dáva človeku. Dar, ktorý nesie nádej a povznáša našu myseľ. Detstvo i mladosť sú krásne. Ku všetkému, čo je malé pristupujeme nežne a s určitým  citom. Tiež je pravda, že mladí ľudia sa nezaoberajú myšlienkami, ktoré sú typické pre generáciu, tých skôr narodených. Uvediem možno silný príklad, ale zato pravdivý.  Čím je človek starší, tým viac pociťuje útechu z toho, že pri odchode z tohto sveta nechá v podobe svojich detí krv zo svojej krvi.  Určite ide o dobrý pocit, že ich život „nekončí."

Ako je to s tou „ krvou zo svojej krvi?" Často počujem, ako sa starší ľudia medzi sebou hovoria: „Mladí by nás najradšej zadupali do zeme." Ak ide o ich dôchodky zvyknú na ich adresu hovoriť: „Čo je im, keď žijú zlatý vek dôchodkov!" Iste nedá sa to paušalizovať na všetkých mladých. No na druhej strane,  ani lístie na strome sa nepohne bez vetra. Takéto a podobné názory v spoločnosti existujú. Škoda! Každý raz tam príde, i keď veľa mladých povie: „My dôchodok nedožijeme." Spomínam si, ako som kedysi nabádala mladšie kolegyne, aby si sledovali odpracované roky, vrátane materskej dovolenky, aby to raz pri odchode na dôchodok zbytočne nehľadali. A ich reakcia: „Kedy, že to bude? To je predsa ďaleko?" Ani sa nenazdali a veľa z nich je už dnes  na dôchodku. Čas nezastavíme.

Čo na to generácia tých skôr narodených? Veľa seniorov hovorí, že žiť dnes z dôchodku je naozaj zložité. Áno, aj medzi nimi sú rozdiely. Niekto má, iný nemá, ani na základné potreby. Tiež je pravda, že nejeden výsluhový dôchodok je vyšší, ako plat niektorého živiteľa rodiny. Nechcem nikomu brať, to nie! Iba sa zamýšľam: "Ako sme sa dostali do takejto neutešenej situácie? Nájde sa odpoveď a hlavne riešenie?" Faktom zostáva, že spoločnosť je značne polarizovaná. Na jednej strane je tu skupina „superbohatých," ktorí sa objavujú v smotánke, VIP správach a pod., a možno aj nechtiac  pripomínajú veľkej časti obyvateľov  ich neutešenú situáciu spôsobom: „Ja na tom mám, ty na to nemáš! Nikomu nezávidím, aby bolo jasné! No, tiež viem počítať, niektorý majetok je tak priehľadne veľký, že sa pýtam: „Vari naň za posledných sto rokov robilo niekoľko generácií rodiny Šikovných?" Ibaže vznik ich majetku sa často datuje do posedných dvadsiatich  rokoch. Že by náhoda?

Byť starým nie je žiadne terno. Všetci ľudia chcú prežiť starobu, tak aby mohli povedať, že aj toto obdobie je plným a hodnotným pokračovaním „niekdajšieho" aktívneho života. Je len malé percento tých, čo rezignujú.  Ťažko je človeku, ak nemá dôvod radovať sa zo života. Pre ľudí vyššieho veku, je šťastím, každé vyslovené milé slovo, či návšteva. Pozitívnych podnetov je akosi  pomenej, aj preto poteší každý. Prosím spomeňte si na to vždy, keď stretnete  staršieho človeka. A tým skôr narodeným posielam odkaz: „Ničoho sa v starobe nesmiete vystríhať väčšmi, ako nečinnosti." Marcus Tullius Cicero.

Medzi generáciami, teda medzi nami sú veci, ktoré zmeniť môžeme svojim pričinením, tak ich zmeňme. Ak ich zmeniť nemôžeme, tak sa aspoň správajme k sebe tolerantne a s úctou. Pamätajme na to, že čas dobehne každého z nás. Vážme si každú chvíľu, ktorú máme k dispozícii. Vážme si ju  bez ohľadu na to, aký rok sa práve píše, vážme si ju bez ohľadu na to,  či máme 18 alebo 81 rokov. Želám všetkým mladým i s tým skôr narodeným krásny deň!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?