List, ktorý nikdy nezastihol adresáta...

Autor: Anna Čunderlíková | 12.9.2012 o 9:50 | Karma článku: 9,46 | Prečítané:  450x

Doba písania listov je už dávno za nami. Dnes oveľa častejšie komunikujeme cez e-maily, zasielame SMS, zatelefonujeme si, prípadne využívame ďalšie technické vymoženosti. Rozhodne je to rýchlejšie a praktickejšie. Napriek tomu z času - na čas dostaneme list, ktorý si zaslúžil okamžitú odpoveď. Možno to nie je, ani tak neodkladné, ako pocit, ktorý nám vznikne pri jeho prečítaní, „zrazu máme chuť  neodkladne odpoveď na list, tak  ako máme chuť, napríklad vrátiť  dobrú nahrávku vo volejbale..."

S týmto príbehom sa mi zdôverila Mária a s jej súhlasom ho posúvam ďalej. „Napíš to prosím, možno to niekomu pomôže pri jeho rozhodovaní," požiadala ma na záver rozprávania. Aj ona dostala takýto list od svojej dlhoročnej priateľky, ktorá bola pre ňu viac než sestra. List jej bol doručený  v čase, keď začínali prázdniny, dovolenkové obdobie bolo v plnom prúde. Povinnosti v práci sa kumulovali a navyše Máriu čakala malá prestavbu bytu. List si prečítala, potešila sa, a zároveň si povedala, že si priateľka zaslúži  bezodkladnú odpoveď. Ten deň Mária zaváhala, list položila na toaletný stolík, veď zajtra...  Ibaže na druhý deň prišli zamestnanci firmy a začala plánovaná prestavba bytu.Celých nasledujúcich štrnásť dní bola ako na malom stavenisku. Keď už bol byt v poriadku, rozhodla sa, že už nebude písať, radšej svoju priateľku navštívi. Mária  chcela, plánovala, zamýšľala, ale ani túto návštevu nevykonala.

S odstupom času  si Mária našla vo svojej schránke obálku a v nej správu, že jej priateľka Eliška, zomrela. Zaliali ju slzy a  bolestne si uvedomila, že premeškala svoju povinnosť odpovedať na list, prípadne Elišku navštíviť. Vedela, že na tom nič nezmení, ale nevedela,  ako sa má s tým vyrovnať.

Napokon sa Mária rozhodla, že list priateľke predsa napíše a to aj napriek tomu, že jej chýbala adresa. Tam kde teraz  Eliška býva, poštár nechodí, ale čo keby  tieto slova odniesol vánok,  či anjel. Na anjelov Eliška  verila celý život, nakoniec aj Eliška bola pre Máriu láskavým  a dobrotivým  „anjelom strážnym." A tak sa Mária rozpísala:

Milá Eliška, najdrahšia priateľka,

Tvoj prístup k životu, k potrebám  iných  ľudí, Tvoja nezištná ochota pomáhať všetkým potrebným je príkladom obetavosti a láskavosti. Tvoje šľachetné srdce už nebije, ale Tvoj duch je stále so mnou, tak ako si  bola so mnou po celý môj život.

Bola si to Ty, kto ma usmernil, keď som utekala z domu. Nenašla som porozumenie u matky,  lebo tá uprednostnila otčima pred nami, pred vlastnými  deťmi.

Tvojou zásluhou som zmaturovala, trpezlivo a láskavo si viedla moje kroky k tomu, aby som si ukončila  vzdelanie.

Pomáhala si mi nájsť prvé zamestnanie, naučila si ma hospodárne nakladať  s tým, čo som si zarobila.

S Tebou som prežívala prvú lásku, Tebe som sa zdôverovala, s Tebou som sa tešila, keď mi bolo dobre, ale aj vylievala svoje srdce, keď mi bolo najťažšie.

S Tebou som očakávala  príchod svojho syna.

A nebol to nikdy iný, než  Ty,  čo si mi bola oporou, keď ma opustil manžel.

Bola som rada, že som Ťa našla, bola som rada, že Ťa mám. Prijímala som Tvoju pomoc, veď som ju, tak veľmi potrebovala. Ibaže  som Ti nikdy nepovedala, ako veľmi Ťa mám rada, ako veľmi si Tvoju pomoc vážim. Dúfam, že si aspoň  vycítila, lebo pravda je taká, že vďačná som Ti vždy bola, a aj  zostanem do konca svojho života. Naše cesty sa rozišli a ja ani neviem, či Ti nič nechýbalo. Nikdy si sa na nič nesťažovala, skôr si všetky starosti a bolesti  ukrývala pred svetom. Prepáč, že som nebola dostatočne vnímavá, že som nepostrehla Tvoje zdravotné problémy. Mám Ťa rada, nosím  si Ťa vo svojom srdci.

PS: neviem, či Ťa tieto moje úprimné slová zastihnú, pretože pravda je taká, že  tento list nemám, kde poslať. Prečo som ho napísala? Aby som odpustila sama sebe, aby sa uľavilo mojej duši. Vedz, že láske, ktorej si ma naučila, rozdávam teraz aj ja. Predovšetkým môjmu synovi, ale rada pomôžem všetkým, ktorí pomoc potrebujú. Bola si mojim veľkým vzorom.

List, ktorý v to hektické leto prišiel od Elišky a tiež svoju oneskorenú odpoveď Mária opatruje aj po rokoch. A ako sama povedala: „Sú listy, ktoré môžu veľa zmeniť, tento list to žiaľ nestihol." Naozaj, človek nikdy nevie, čo môže niekoľkými slovami urobiť a preto by dobrý úmysel nemal nikdy odkladať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?