Matka má vždy posledné slovo...

Autor: Anna Čunderlíková | 20.9.2012 o 10:03 | Karma článku: 9,42 | Prečítané:  766x

Hovorí sa :"Malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti." Čosi na tom bude. I keď pravda je taká, že si skôr pamätáme, to čo chceme, bez ohľadu na vek deti. Moja priateľka Danka mi dokonca povedala, že jej manžel v súvislosti s výchovou ich deti  opakuje jednu vetu, ako obohratá platňa: " Ty si zásadne pamätáš, len to čo chceš." „A má pravdu," uznanlivo dodala Danka.

Danka má dve deti, čo to hovorím, že má, oni majú s manželom dve deti. Sedemnásťročnú dcéru a pätnásťročného syna. „Bože, aké to bývali dobré deti, kým boli malé," povzdychla si Danka. Pozerali vraj na ňu s úctou, akoby ich matka bola neomylná a všemocná. Na život s dospievajúci deťmi, akosi nemyslela. Veď aj prečo, jej spomienky sa viažu na obdobie, keď nastupovali do základnej školy. Naozaj si pamätá, len to čo chce?

 

Danka má úžasnú rodinu, obidvaja s manželom dávajú rodinu na prvé miesto a deti obzvlášť. Prežili nejednu krásnu chvíľu. V lete to boli dovolenky pri mori, od jari do jesene turistika v našich horách. Danka veľmi rada a pomerne často spomína na tie chvíle.

 

Raz, vraj, ani sama nevie prečo opýtala sa svojich deti: „Martinka, Róbert, na čo si najviac spomínate zo svojho detstva?" A samozrejme, že čakala len samé chvály. Deti namiesto toho, len nechápavo na ňu pozreli. Nakoniec zareagovala Martinka: „Mami, boli sme malí, čo by sme si mali pamätať?" A to je všetko? Neverila vlastným ušiam Danka. Róbert len pokrčil ramenami, čo „v preklade" znamenalo: „Tiež si nič nepamätám." A tak sa Dankina všemocnosť strácala v nedohľadne. Začala si uvedomovať, že sa pomaly, ale iste stávajú  s manželom  pre ich deti najmä „štedrými sponzormi."

 

Nastalo obdobie, ktoré Danka už tak rada nespomína. Ako sama hovorí, väčšinou ich rozhovory končia slovami: „ Mami, ty nechceš uznať, že už nie sme malé deti?" A obviňujú matku, vždy keď začne: „Tak za mojich čias..."

„Dnes je to  predsa iné...," svorne tvrdia súrodenci.

A tak si Danka chtiac-nechtiac uvedomila, že história deti a rodičov sa opakuje. Veď aj ona, keď bola vo veku svojich detí nechcela od rodičov nič iné, len to čo chcú jej deti: „nezávislosť, rešpekt a finančnú podporu." Niekedy to dostala, inokedy nie. Nakoniec Danka pochopila, že to, čo práve prežíva so svojimi deťmi, chce len čas. Tak ako ona má teraz dobrý vzťah s rodičmi, tak ako to pochopila ona,  časom  to pochopia aj jej deti. Veď to s nimi myslí dobre a chce pre nich len to najlepšie.

 

Múdre matky vedia, že nemusia mať vždy posledné slovo, ibaže musia vycítiť, kedy tak môžu urobiť. A Danka to už vie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Poľoval na ňu esesák: Každý fanatizmus je nebezpečný

Keď Mosnáková vidí kotlebovcov v parlamente, musí kričať.

EKONOMIKA

Ak poslúchnete Fica a vyhodíte faktúru za elektrinu, môžete mať problémy

Pri nezaplatení môže dôjsť k vymáhaniu.


Už ste čítali?