Matka má vždy posledné slovo...

Autor: Anna Čunderlíková | 20.9.2012 o 10:03 | Karma článku: 9,42 | Prečítané:  762x

Hovorí sa :"Malé deti, malé starosti, veľké deti, veľké starosti." Čosi na tom bude. I keď pravda je taká, že si skôr pamätáme, to čo chceme, bez ohľadu na vek deti. Moja priateľka Danka mi dokonca povedala, že jej manžel v súvislosti s výchovou ich deti  opakuje jednu vetu, ako obohratá platňa: " Ty si zásadne pamätáš, len to čo chceš." „A má pravdu," uznanlivo dodala Danka.

Danka má dve deti, čo to hovorím, že má, oni majú s manželom dve deti. Sedemnásťročnú dcéru a pätnásťročného syna. „Bože, aké to bývali dobré deti, kým boli malé," povzdychla si Danka. Pozerali vraj na ňu s úctou, akoby ich matka bola neomylná a všemocná. Na život s dospievajúci deťmi, akosi nemyslela. Veď aj prečo, jej spomienky sa viažu na obdobie, keď nastupovali do základnej školy. Naozaj si pamätá, len to čo chce?

 

Danka má úžasnú rodinu, obidvaja s manželom dávajú rodinu na prvé miesto a deti obzvlášť. Prežili nejednu krásnu chvíľu. V lete to boli dovolenky pri mori, od jari do jesene turistika v našich horách. Danka veľmi rada a pomerne často spomína na tie chvíle.

 

Raz, vraj, ani sama nevie prečo opýtala sa svojich deti: „Martinka, Róbert, na čo si najviac spomínate zo svojho detstva?" A samozrejme, že čakala len samé chvály. Deti namiesto toho, len nechápavo na ňu pozreli. Nakoniec zareagovala Martinka: „Mami, boli sme malí, čo by sme si mali pamätať?" A to je všetko? Neverila vlastným ušiam Danka. Róbert len pokrčil ramenami, čo „v preklade" znamenalo: „Tiež si nič nepamätám." A tak sa Dankina všemocnosť strácala v nedohľadne. Začala si uvedomovať, že sa pomaly, ale iste stávajú  s manželom  pre ich deti najmä „štedrými sponzormi."

 

Nastalo obdobie, ktoré Danka už tak rada nespomína. Ako sama hovorí, väčšinou ich rozhovory končia slovami: „ Mami, ty nechceš uznať, že už nie sme malé deti?" A obviňujú matku, vždy keď začne: „Tak za mojich čias..."

„Dnes je to  predsa iné...," svorne tvrdia súrodenci.

A tak si Danka chtiac-nechtiac uvedomila, že história deti a rodičov sa opakuje. Veď aj ona, keď bola vo veku svojich detí nechcela od rodičov nič iné, len to čo chcú jej deti: „nezávislosť, rešpekt a finančnú podporu." Niekedy to dostala, inokedy nie. Nakoniec Danka pochopila, že to, čo práve prežíva so svojimi deťmi, chce len čas. Tak ako ona má teraz dobrý vzťah s rodičmi, tak ako to pochopila ona,  časom  to pochopia aj jej deti. Veď to s nimi myslí dobre a chce pre nich len to najlepšie.

 

Múdre matky vedia, že nemusia mať vždy posledné slovo, ibaže musia vycítiť, kedy tak môžu urobiť. A Danka to už vie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?