Dvadsaťsedemročný vedúci servisu v ten osudný deň oslavoval narodeniny kolegu. V povznesenej nálade sa rozlúčil a odišiel domov svojim autom. Keď už bol takmer doma, míňal prichádzajúce auto, z nepredvídateľných príčin strhol volant svojho auta mimo cestu a na chodníku zrazil matku s dcérou, ktoré práve vyšli z domu. Terezka mala našťastie, utrpela ľahšie zranenie, ale matka pri prevoze do nemocnice svoj boj o život prehrala. Z Terezky sa stala sirota.
„To je strašné, keď bezohľadný a nezodpovedný vodič pripraví dieťa o matku," hovorí so slzami v očiach Terezkina stará mama. A dodáva: „Vždy som si myslela, že je najhoršie to, ak matka prežije svoje deti. Dnes viem, že ešte horšie je stratiť matku v útlom veku, ako sa to stalo mojej vnučke."
Ako je možné, že vodiči napriek alarmujúcim správam a nešťastiam, ktoré sa dennodenne stávajú na našich cestách si sadnú za volant pod vplyvom alkoholu? Ako je možné, že existuje taká nezodpovednosť, bezohľadnosť, ktorej dôsledok je smrť iných ľudí. Volali sme a voláme po prísnejších trestoch. Ibaže, ani trest nie je všeliekom.
Je doba, pre ktorú je charakteristické, že na cestách sú ľudia, ktorí majú auta s maximálnou rýchlosťou nad 200km/h. Veľa vodičov je takých, ktorí si za volantom liečia svoje komplexy, alebo arogantne odôvodňujú „svoju potrebu času" dopraviť sa tam, či onam, lebo im ujde zisk. Ako nazvať taký prístup človeka k človeku?
To čo sa dnes robí na našich cestách nemôže nazvať inak, ako „dopravnou epidémiou", či dokonca pandémiou. Situácia si žiada vytvoriť tím odborníkov, z rôznych oblastí verejného života, ktorí by navrhli preventívne opatrenia, uviedli ich do praxe a najmä, aby dôsledne dbali na ich dodržiavanie.
Možno si poviete, že legislatívu máme, polícia je v strehu. Tak sa pýtam: „ Prečo sme potom svedkami toho, že nezodpovední vodiči, ktorí vlastnou nedbanlivosťou spôsobili dopravnú nehodu neboli adekvátne postihnutí?" Stáva sa to, nie zriedkavo, žiaľ pomerne často! Nezodpovední vodiči by si v takýchto prípadoch, už nikdy nemali sadnúť za volant.
Všetci sa určite zhodneme na tom, že prevencia musí byť intenzívnejšia a postihovanie nezodpovedných vodičov razantnejšie, exemplárne, aby sme sa cestách neplatili príliš vysokú cenu za poškodenie zdravia a v tých najhorších prípadoch, aj za straty na životoch.
Nebyť nezodpovedného vodiča, Terezku by viedla po prvý raz do školy jej matka, a nie len do školy, ale aj celým životom. Tak toto bola moja úvaha potom, čo som stretla Terezku a jej starú mamu. Nielen teraz, hoci sa ma osobné stretnutie s Terezkou dotklo o čosi viac, ale vždy, keď počujem a vidím správy z dopravných nehôd chytá ma úzkosť z toho, aký život to je žijeme.
PS:
článok som mala pripravený, ale nestihla som ho v plánovanom čase zverejniť, ako dobre. Prekvapila ma diskusia a verte nenechala ma ľahostajnú, keď sa hovorí o povolenej tolerancii alkoholu pre cyklistov, dokonca veľa diskutujúcich sa zmieňovalo aj vodičoch motorových vozidiel. Nechápem, ako môže byť v dnešnej, nie ľahkej dobe pre našich poslancov dôležité to, či bude alebo nebude povolená nulová tolerancia na alkohol. Iste príčinou „nafúkania" nemusí byť, len požitý alkohol, ale i jedlo. Domnievam sa, že je rozdiel,ak by to bolo zo stravy alebo z dôvodu, že vodič prekročil povolenú hranicu, lebo si vedome čosi „dal," však sa zmestí do povoleného limitu, aspoň si to myslí.
Môže mi niekto zdôvodniť, prečo by si mal človek, ako účastník cestnej premávky (cyklista, či vodič) beztrestne, dokonca v súlade so zákonom požívať alkoholické nápoje a ohrozovať iných? Mohol by to niekto vysvetliť Terezke a všetkým tým, ktorým ich blízky prišli o život v dôsledku jazdy nezodpovedného (smädného) vodiča?
Nie som odborník na dopravu, ale ľudsky ma tento problém nemôže nechať ľahostajnú!
