Malý podvod, žiadny podvod, povedal Karol...

Autor: Anna Čunderlíková | 8.1.2013 o 12:50 | Karma článku: 11,15 | Prečítané:  1474x

Vianočné sviatky sú už minulosťou, ale spomienky môžu byť živou prítomnosťou.  Ak máte  chuť a čas, zastavte sa, priblížim vám  príbeh, ktorý napísal život sám...

Malý podvod, žiadny podvod, povedal  Karol, a začal  s prípravou Vianoc.

„Postav dom, zasaď strom, sploď syna." Karol naplnil slovenské príslovie doslova a do písmena. A Jana?  Stala sa dobrou ženou a starostlivou matkou. Dosiahla cieľ, ktorý  povýšila nad všetky ostatné. Silnými putami spája vzájomné vzťahy a úspešne udržiava pomyselný oheň rodinnej súdžnosti. Okolo nej sa točia všetky radosti i starosti. „Šťastná to rodina," povedala by babička Boženy Nemcovej.

Každý chce byť milovaný, opätovať lásku a darovať ju iným.  Vianoce sú tou najlepšou príležitosťou. Karol, aj Jana radi spomínajú na tie, ktoré prežili u rodičov. Vôňa vianočného pečiva, ozdobený stromček, pripomínajúci vôňu lesa, množstvo balíčkov, ktoré ukrývali tajomstva, zvyky a koledy. A najmä nekonečná decembrová hviezdna obloha a jasný mesiac, ktorý im svietil na cestu z polnočnej omše. Rodinnú atmosféru si uchovávajú hlboko srdci, majú z čoho rozdávať.

Život ubiehal a priniesol veľa zmien. Deti vyrástli, vyštudovali,  žiaľ prácu doma nenašli. Najskôr krajinu opustil Adam. Usadil a oženil v Londýne. Doma sa nedarilo ani Tomášovi, napokon uplatnenie našiel v Kanade.  Karol a Jana  prijali od života novú rolu, sú z nich dôchodcovia, seniori, ako sa zvykne tejto generácii hovoriť. Pripravovali sa na to, ibaže... Najviac im chýbajú deti a vnúčatá. Tak radi by  ich zahrnuli láskou. Času majú toľko, ako nikdy predtým. Ale ako? Odišli! Ďaleko. Musia si vystačím tým, čo majú k dispozícii: telefón, píšu si SMS, posielajú e-mail, skajpujú, četujú.

„Ešte, že je doba internetu," ocenila technickú vymoženosť Jana, keď mi rozprávala tento príbeh. V zapätí  smutne dodala:

„Osobné stretnutie a objatie nič nenahradí. Jana cítila, že sa čosi deje a ešte dodala: „Tento rok som mala pocit, že to nevyjde, na Vianoce neprídu, majú veľa povinnosti".

Veľmi by ich potrebovala, práve teraz. Chodila ako bez duše. Nič nehovorila, ale  Karol videl a cítil, že sa trápi. Vedel, že po nociach plače do vankúša. Zvažoval, ako deti dostať na Vianoce domov. Rozhodol sa pre malý podvod, začal inscenovať, režírovať.

Tri dni pred Vianocami zavolal Adamovi.

„Chápem a akceptujem, že nemôžete prísť na Vianoce, ale musím ti povedať niečo dôležité. S mamou sa to nedá, neustále sa hádame, rozvod je  takmer na spadnutie. Budú to asi naše posledné spoločné Vianoce."

Adam neveril vlastným ušiam. Veď rodičia bývali šťastní, plní optimizmu a minulý rok oslávili 40. výročie spoločného života. A teraz? V hlave mal chaos, myšlienky mu skákali ako pingpongové loptičky. Otec katastrofický scenár umocnil tým, že nezhody nastali vtedy, keď ostali obidvaja na dôchodku. Adam nelenil a ihneď kontaktoval brata.

„Tomáš, naši sa rozvádzajú!"

„To sa nemôže stať!" takmer hystericky reagoval Tomáš.

„To nedovolíme!" tvrdili svorene.  A začali  s prípravou na cestu. Adam sľúbil, že sa pre Tomáša zastaví na letisku. Rodičom nič  nepovedia, urobia  prepad.

Karol to zahral presvedčivo, a tiež poznal synov.  Preto manželke povedal: „Janka, cítim, že deti prídu aj tento rok."

„Nenapínaj ma" prerušila ho manžela.

„ Alebo si mi nepovedal všetko?"

„Ešte je tu čosi..." opatrne naznačoval Karol.

„Tak hovor!" nedočkavo naliehala Jana.

Existuje tu niečo, máš pravdu, zavolal som Adamovi a trochu som mu zaklamal"

„V čom si klamal, azda mi to povieš? Nepovedal. Nič viac sa nedozvedela, ale ani neverila. Deti mali  vážne dôvody. Musia ich akceptovať, sú dospelí, majú svoj život. Karolovej eufórii napokon podľahla a pripravovala Vianoce, ako rok predtým, pre sedem ľudí.  Čo keď...

V byte rozvoniavalo vianočné pečivo, med a oblátky. Polievka a zemiakový šalát s majonézou bol hotový. Jana sa práve chystala vyprážať kapra. V tom zazvonil domový zvonček. „Kto to môže byť?" pozrela na manžela. „Že by predsa?" Ruky mala od strúhanky,  otvoril  Karol. Neverila vlastným ušiam, veď je to hlas Adama, o chvíľu počula Tomáša, Ivanku a deti. Toľké šťastie, srdce sa jej rozbúchalo a slzy jej stekali po tvári.

Spoločná večera, ako kedysi. Oblátky s medom, opekance s makom, hoci len symbolicky, lebo koľko maku, toľko šťastia. Kto by si ho neprial? Rybacia polievka - halászlé, vyprážaný kapor a šalát. A tie voňavé vianočné koláčiky, a najmä orechová torta, ktorá nemohla chýbať ani na jedny Vianoce. Recept podľa prababky a  spomienka na ňu. Po večeri zhasli svetlá a  pri sviečkach spievali vianočné piesne: „Do hory do lesa valasi..., Narodil sa Kristus pán..., najväčšie čaro vstúpilo do obývačky, keď zaznela Tichá noc, svätá noc...

Radosť zo stretnutia malé klamstvo nezatienilo, nikto sa nehneval. Nepotrebovali si nič vysvetľovať, zdôvodňovať. Najkrajšie sviatky napokon  strávili spolu,  v kruhu rodiny, tak ako vždy predtým. „Malý podvod - žiadny podvod," spokojne povedal Karol a zaželal všetkým šťastne a veselé sviatky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?