Finančná (ne)gramotnosť...

Autor: Anna Čunderlíková | 18.1.2013 o 11:36 | Karma článku: 8,73 | Prečítané:  884x

Možno aj ja zvyšujem percento finančnej negramotnosti. Neočakávajte preto zmysluplnú analýzu. Bude to len môj názor. Odvážne? Možno. Napriek tomu chcem hovoriť, vlastne písať o bankách a o ich vzťahu k nám klientom. Sporožírový účet pre osobné, či rodinné účely má dnes snáď každý. Myslím si, že veľa ľudí zostáva verných „svojej banke," a to aj napriek  tomu, že banky  u nás v určitom období rástli, ako huby po daždi. Žiaľ, aj zanikali, alebo sa zlučovali. Čože je to za istotu?

Iste, stále máme na výber. Ibaže, často si kladiem otázku: „Kto hovorí pravdu?" Časy sa menia, aj my sa meníme, a ešte o čosi viac sa menia pravidlá, zákony, veď to poznáte. Máme k dispozícii nové technológie, nové informácie..., ibaže v spleti nových informácii sa „obyčajný človek," rýchlo stráca. Často počujeme, že v našich rodinách vládne finančná negramotnosť: nevieme správne zhodnocovať svoje finančné prostriedky, nevieme, si vybrať správny úver, ani správne hospodáriť s peniazmi. Nevieme, ako sa dostať na našich účtoch z pasívneho k jeho aktívnemu stavu. Kde sa tomu dá priučiť? Hovorí sa, že každé kura hrabe k sebe. Aj by som sa čudovala, keby to tak nebolo. Banka, finanční poradcovia chcú predsa zarobiť, nie prerobiť. Prečo by svojich klientov usmerňovali tak, aby to bolo v ich neprospech, na úkor ich ziskov, či provízii.  Česť výnimkám!

Časy kedy sme si hovorili, že sa máme prikryť takou perinou, na akú máme sú dávno preč. V živote nastanú situácie, kedy si človek jednoducho potrebuje požičať. Ja osobne uznávam zásadne dôvod na úver vtedy, ak je to napríklad na vyriešenie bývania. Často si však ľudia požičiavajú neuvážené, za najväčšiu nezodpovednosť považujem pôžičku na dovolenku. Mnohí neodolajú, reklama  má svoju moc.  Veď takmer zo všetkých novín, časopisov, z TV i rozhlasu sa na nás hrnú slogany, ktorých cieľom je vzbudiť náš záujem požičať si.  Presviedčajú nás dokonca o tom, že požičať si, znamená urobiť si radosť. No nepožičajte si! Neurobte si radosť na Vianoce. Ostané dni nás  presvedčili, koľkí tomu podľahli, napriek tomu, že prognózy pre rok 2013 nie sú vôbec naklonené na bezproblémové splácanie pôžičiek.

Naozaj, čo potom, ak sa finančná situácia jednotlivca, či rodiny rapídne zmení? Žiaľ často je to zo dňa na deň, či z hodiny na hodinu. A potom nastupuje katastrofický scenár, jedna pôžička spláca druhú, exekúcia...Komu to vyhovuje? Napriek tomu, že zo všetkých strán na nás doliehajú informácie, ktoré sa týkajú hospodárskej krízy, katastrofické scenáre dokonca hovoria „bude horšie." A ľudia? Požičiavajú, a požičiavajú...

O pôžičkách a o schopnosti ich splácania som pôvodne nechcela hovoriť, trochu sa mi to tam priplietlo. Chcela som poukázať na to, že hoci požičať sa dá od bankového i nebankového subjektu, vždy je to s určitým rizikom predraženia, pravda v nebankových subjektoch hrozí i ďalšie riziko... Koľkokrát pôvodnú cenu nehorázne preplatíme? Samozrejme, nemôže to byť za zadarmo, ale že by až za takú cenu?

Nie som VIP klient žiadnej banky.  Ale ani žiť na úver,  nie je našťastie môj životný štýl. Vždy som mala toľko, koľko som potrebovala. Alebo, že by to bolo tak, že som spotrebovala toľko,  koľko som mala? Prečo sa teda nad tým zamýšľam? Vždy ma rozladí informácia, týkajúca sa výšky úrokov, ktorú poskytuje banka, fakt je to „žalostne málo," ale  ak si potrebujete požičať, tak to sú „iné čísla." Vtedy si poviem: „Bože daj, aby som to nikdy nepotrebovala."

Teraz si poviete, že zrejme aj ja zvyšujem percento finančne negramotných občanov. Úprimne sa priznávam, naozaj nechápem ten nepomer, ktorý je medzi tým, čo mi banka poskytuje za moju dôveru, za moje peniaze  a medzi tým, čo chce banka za svoje peniaze, v prípade, že by som bola v situácii, že potrebujem jej pomoc. Drahá to pomoc! Iste, sú rôzne možnosti investovania finančných prostriedkov, ibaže pre mňa už dlhodobý časový horizont nie je celkom aktuálny.  Žiaľ, neviem nájsť ani takú formu, ktorá by mi aspoň kompenzovala infláciu. Alebo mám byť vďačná banke za to, že mi „uschovala" moje finančné prostriedky, ktoré som si našetrila pre prípad, že ich budem v (ne)očakávaných situáciách kedykoľvek potrebovať? Je to korektné, alebo to nechápem iba ja?  Ako ste na tom vy?"

PS: nasledovné slová doložím, len preto,  aby ste vedeli, že mám snahu vzdelávať sa. Na webe je vraj všetko, nuž zadala som si do vyhľadávača základné slová, ale takmer pri každej dôležitej informácií, ktorú som očakávala našla som odkaz, ktorý ma preklopil na reklamu, podotýkam nie banky. Prvá sa týkala auta - veď to ja nechcem kupovať. Ďalšia mi ponúkala zmena zdravotnej  poisťovne, ani tú som nechcela meniť. Iste, reklama je dôležitý nástroj podnikania, ale aby mi „masírovala mozog," aj vtedy, keď to nechcem a nepotrebujem?  No teda!  Čo som ovca? To hádam radšej nie! Hovorí sa, že „ak sa cez noc zmeníš na ovcu, nečuduj sa, že po tebe budú sliediť vlci."  A to tiež nechcem, musím dávať lepší pozor.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?