Život je veľký dar...

Autor: Anna Čunderlíková | 13.2.2013 o 15:10 | (upravené 13.2.2013 o 16:55) Karma článku: 16,56 | Prečítané:  547x

V súvislosti so slovom staroba a úcta spomínam na môjho dedka.  Bol  to človek, ktorého som nevidela starnúť. Vždy bol veselý, obklopený viac, či menej známymi, susedmi, priateľmi, ale najmä rodinou. Možno si to neuvedomoval, ale žil tak, že „zostával stále mladým." Mladým bol najmä duchom. Ako sám hovorieval: „Zostať mladým znamená mať  otvorené srdce," a to on mal. Oči a uši mal pripravené pre všetko krásne, magické, čo prináša život a s láskou tomu učil aj nás. Zdrojom jeho múdrosti boli knihy, ktoré rád čítal. Dokázal si z nich vybrať to, čo považoval pre život za dobré a správne.

Nás, vnúčatá, učil  úcte, pracovitosti, čestnosti a vďačnosti. Oplatilo sa, semienko, ktoré zasial vyklíčilo, a prostredníctvom nás aj  v našich  deťoch. Naučil nás, že život je veľký dar. Tiež nás učil tomu, že život nemusí byť vždy férový. Často prináša jeden problém za druhým, no nesmieme nad tým nariekať, ale problém riešiť. „Aj bolesť a trápenia nás učia," povedal neraz, keď sme si „rozbili kolená." Často pripomínal pravdu, ktorej sa držal  sám: „V živote nič nemusíme, ale keď chceme zmôžeme veľa." Učil nás robiť také rozhodnutia,  ktoré nám uľahčovali a spríjemňovali život.

Sám nemal ľahký život. Ovdovel veľmi mladý, zo dňa na deň sa stal otcom i matkou. Ako to už býva, deti postupne odchádzali z domu. Najstarší syn -  môj otecko zostal  v rodičovskom, a tak dedkov dom  navždy zostal, pre neho, plný života. Myslím, že on sám nepoznal slovo samota.

Dedko sa vedel tešiť z maličkostí, aj keď ho sily opúšťali v jeho blízkosti nikdy nechýbal psík, mačička, ovečka a samozrejme včielky. Každému z nich sa dokázal milo prihovoriť. Nielen ľudia, ale aj zvieratá ho mali radi.

Nikdy som nepostrehla, že by  dedko na niečo zabudol. Pamäť mal vynikajúcu, i keď sa pribúdajúci rokmi častejšie vracal do minulosti. Ako som povedala, nemal život ľahký, napriek tomu nikdy nespomínal  nič zlé. Spomínal na to dobré a krásne, čo prežil.  Hovorí sa, že staroba je obdobím bilancovania. Neobišlo to ani jeho. Ale nikdy nezabudol dodať: „Možno mi v živote veľa vecí chýbalo, ale ešte je veľa toho, čo chcem prežiť." Povedal to, tak ako to cítil, lebo vedel, že má vo svojich deťoch a vnúčatách  veľkú oporu.

Žiť v dvojgeneračnej rodine malo pre mňa nesmierny význam. Naučila som sa úcte k múdrosti starých rodičov a rodičov. Uvedomila som si, že správny životný postoj, ktorý získame v rodine je oveľa dôležitejší, ako inteligencia, vzdelanie, talent alebo šťastie.

Zapálim sviečku a s láskou spomínam na dedka. Hovorí sa, že slova odhalia, čo človek skrýva vo svojom srdci, rada som pootvorila dvierka... z úcty k môjmu dedkovi. A možno som aj vám pripomenula úžasného dedka, či babku. Nuž, spomínajte!

Fotografia perex:

http://www.mojazabava.wbl.sk/Obrazky-kvety.html

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?