Mesiacom knihy si pripomíname aj osobnosť Mateja Hrebendu

Autor: Anna Čunderlíková | 24.3.2013 o 15:07 | Karma článku: 7,77 | Prečítané:  482x

V marci si oveľa viac, ako inokedy v roku, pripomíname význam kníh. Kniha a aktivity spojené s knihami - čítanie, či už priamo v knižniciach alebo v kaviarňach sa objavujú v tomto mesiaci pomerne často. A to je dobre! S potešením konštatujem, že  v ostatnom čase sa  aj v našom meste objavili dve kaviarne, ktoré dovolím si povedať, svojou aktivitou tak trochu pripomínajú poetickú kaviareň Violu v Prahe, či legendárnu Štefánku v Bratislave.

Iste, akcii a  informácii je veľa, napriek tomu som si dovolila popátrať trochu  v histórii a na stránke osobností. Z histórie sa dozvedáme, že „Marec - mesiac knihy" bol po prvý raz vyhlásený v bývalom  Československu v roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu. Iné zdroje uvádzajú, že tradíciu založili knihovníci, pretože na jar poklesli tržby z predaja kníh.

Ja som sa po prvý raz o Matejovi Hrebendovi dozvedela od môjho dedka. Rozprával mi a čítal z kníh vydaných Spolkom svätého Vojtecha. Ako by to bolo dnes. Počujem jeho slová o tom, že Matej Hrebenda od narodenia slabo videl, keďže si nemohol sám čítať,  najmä večer, často  vraj  zašiel  do štvrtej i piatej dediny, aby mu dobrí ľudia z kníh čítali. Takmer každý rok si v súvislosti s mesiacom knihy spomeniem nielen na Mateja Hrebendu, ale hlavne na môjho láskavého dedka, ktorý ma učil láske ku knihám.

Informácii o Matejovi Hrebendovi je veľa. Mňa zaujali tieto:  narodil 10.03. 1796 a zomrel 16. 03. 1880. Legendárny šíriteľ slovenskej a českej osvety sa narodil i zomrel v marci. Hoci  mal od narodenia zrakovú chybu, knihy sa stali jeho osudom. Jeho postava a život nás zavedú do dávnej minulosti, keď šíril osvetu medzi slovenským ľudom. Najskôr chodil po dedinách Malohontu, Gemera a napokon po celom území dnešného Slovenska. Vydavatelia mu predávali knihy a on ich spájal nielen s predajom, ale  ľudí aj poúčal, šíril kultúru. Mnohí ľudia v tom čase pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Podľa obyčajných ľudí čítanie kníh bolo určené jedine vzdelancom. Svojimi pochôdzkami sa teda pričinil o to, že aj jednoduchí ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Netreba zabudnúť na to, že zachránil veľa kníh pred pálením, a tým prispel ku vzniku knižníc. Možno to v dobe internetu znie neuveriteľne, ale on bol skutočným, jedinečným  zdrojom a šíriteľom vedomosti svojej doby.

Z dostupných zdrojov vyplýva, že nemal ľahký život, ale tešil sa aj z maličkostí a z každej darovanej knihy. V ľuďoch hľadal priateľstvo, ochotu a šťastie. Na svojich pochôdzkach údajne často hovorieval: „Nemám nič, nežiadam nič." Pri svojej slepote určite videl oveľa viac, ako mnohí cez okuliare - videl srdcom.

Dúfam, že sa nebudete na mňa dívať s nepochopením. Veď aj  ja v konečnom dôsledku akceptujem, že v súčasnosti sa čoraz viac stretávame a pojmom e-book - elektronická kniha. Čítať na PC alebo na tablete má určité výhody, najmä čo sa týka skladnosti. Ale viem i to, že je ešte veľa takých ľudí ako ja, ktorí si radi zalistujú v obľúbenej knihe.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?