Studnička...

Autor: Anna Čunderlíková | 30.5.2013 o 9:38 | Karma článku: 13,12 | Prečítané:  345x

Mali ste to šťastie byť na mieste, kde vyviera studnička? Postáť pri studničke, započúvať sa do žblnkajúcej vody a precítiť tú úžasnú energiu? Rada tak urobím, keď mám príležitosť. Okrem iných prameňov a studničiek rada spomínam na prvú návštevu miesta, kde vyviera Hron. Bolo to dávno, ale spomienka je silná. Ak budete mať cestu okolo Telgártu neobíďte toho úžasné miesto, kde pramení naša druhá najdlhšia rieka. Preteká iba Slovenskom (298 km) a ústi do Dunaja. Nie o Hrone som chcela písať, „pripomenul sa mi akosi sám od seba." Tento príspevok chcem venovať prameňom a studničkám -  31. máj je považovaný za deň otvárania studničiek.

Prameňov a studničiek bývalo kedysi veľa, našli sme ich na poli i v lese. Studnička bola ako dobrá víla, ktorá ponúkala pramenistú vodu ľuďom, ktorí ťažko pracovali. Dnes ponúka vodu náhodným turistom. Aj preto sa treba o studničky starať.

Žiaľ studničky, ale aj niektoré fontány miznú. Nemá sa kto o ne starať. Zabúdame..., a pritom Deň otvárania studničiek je prastarý slovanský zvyk, v minulosti spájaný s Veľkou nocou, či Turícami.  Dnes už zriedkavejšie vidíme čistenie studničiek, no zaslúžia si to, najmä po zime.  Tí, čo  čistia studničky vedia, že ich vodu a vlahu budú potrebovať. Veľa ľudí čistí studničky aj  preto lebo jedna povera hovorí, že treba otvoriť aspoň jednu studničku na to, aby bol človek počas nasledujúceho roka zdravý. Ak sa nám ju nepodarí otvoriť, tak by sme sa mali aspoň o ňu s úctou starať, aby po našej návšteve poslúžila aj ostatným návštevníkom. Nájsť studničku s pramenitou vodou  po náročnej túre je naozajstnou oázou.

Spomínam si, že kedysi sa o studničky starali ľudia, ktorým patril pozemok, či to bolo pole alebo les. No pre vodu si chodili ľudia zo širšieho okolia. Spomínam si na maľovaný hlinený džbán, ktorý  naši používali počas kosenia, sušenia sena a cez žatvu. Na rúčke mal „pyštek,"  z ktoré sa dobre pilo, napili sa všetci - zaradom. No boli aj takí, čo sa pili priamo z prameňa.  Napriek tomu som v tom čase nepočula, že by  bol niekto z vody zo studničky ochorel.

K niektorým studničkám sa viazali  príbehy,  balady a samozrejme, že studničky mali aj svoje pesničky. Spomeniem niektoré, ľudové: „Teče, voda, teče, Tam okolo Levoči, tam sa voda točí, ale aj novšie Voda, čo ma drží nad vodou od Elánu, či živá voda od Jána Nedvěda.  Samozrejme je ich veľa a každému sa páči niečo iné. Vyberme si podľa vkusu, zaspievajme si a udržiavajme tradíciu, nedopusťme, aby sa z pôvodných prameňov stala skládka nepotrebného odpadu.

Možno aj vy máte svoju skúsenosť,  obľúbenú studničku alebo prameň.  Neváhajte, podeľte sa o svoje skúsenosti.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?