Môj priateľ...

Autor: Anna Čunderlíková | 7.6.2013 o 13:49 | Karma článku: 8,69 | Prečítané:  755x

Verili by ste, že pes  môže spriateliť  dvoch ľudí? Veru  môže a je mu úplne jedno, či ide o mužov, o ženy, o mladých alebo o starých. Čo tam po veku, veď on je predsa „priateľ človeka," na inom nezáleží.

Aiko, tak sa volá môj  priateľ, psík trpasličieho vzrastu, ktorý robí spoločnosť mladému mužovi - študentovi. Alebo  mladý muž robil spoločnosť  Aikovi? Nech je to akokoľvek, evidentne medzi nimi vládne úžasná harmónia. Hovoria spolu a  mám pocit, že si vynikajúco rozumejú.

Hoci bol  v deň „ D"  Aiko na vôdzke, trochu sa zabehol. Pribehol  ku mne, zastavil sa a opatrne na mňa pozeral. Ako by chcel povedať:

„Bojím sa  tvojich palíc! Čo ty na to?"

Palice som si preložila do ľavej ruky, zohla som a pravou rukou som ho pohladila.  Oňuchal mi ruku a veselo pokrútil chvostíkom. Pochopila som,  môže byť priatelia.

„Dobrý deň," počula som jeho pána.

„Prepáčte, trochu sa mi zabehol." Nenamietala som, bol to milý psík. Vymenili sme si pozdrav, ale Aiko stále stál pri mojich nohách. Tak sme sa trochu  s jeho majiteľom zarozprávali. Dozvedela som, že mladý muž  je  študentom na  vysokej škole a dočasne býva  v našom meste. Potešilo ho, že stretol človeka, ktorý má rád psíkov. Možno aj preto si otvoril dušu a ochotne mi rozpovedal svoj príbeh.

„Vyrastal som na vidieku, v rodinnom dome, ktorý má veľký dvor. Za domom sad, za sadom lúky a potok. Krásny výbeh, kde sa zmestil nie jeden, ale niekoľko psov. Potom som sa ocitol  v meste, ale aj tu potrebujem štvornohého priateľa."

Súhlasne prikyvujem a medzi tým opäť pohladím Aika. Mladý muž pokračoval: „Skúšal som to bez neho, nešlo to.  A tak si chovám aspoň „psíčka pantoflíčka," aspoň, tak vyzerá oproti tým, čo máme doma." Pobavilo ma to označenie. A od toho dňa sme s Aikom priatelia, nevadia mu ani moje palice.

Pantoflicek.jpg

Po nejakom čase som videla mladíka, jeho Aika s milým dievčaťom, ktoré ako on, v rovnakom čase  venčilo svojho psíka. Tvorili roztomilú  „štvoricu," radosť na nich pozerať. Ráno som ich zbadala z okna bytu a popoludní som sa s nimi často stretla, čo to mi prezradili, ako sa tým darí v škole, kde idú na turistiku a tak..., milí mladí ľudia a ich štvornohí priatelia.

Skončil letný semester, vrátili  sa domov.  Nepopieram, chýbajú mi, ale verím, že sa na jeseň opäť stretneme, veď stretnúť „ psíčka pantoflíčka"  je  naozaj príjemný zážitok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?