Slušnosť a rešpekt

Autor: Anna Čunderlíková | 4.8.2013 o 16:00 | Karma článku: 14,42 | Prečítané:  490x

Ľudstvo sa vraj delí na dve rasy, na slušných a neslušných a podporiť by sme mali menšinu, čiže slušných.Takto definoval ľudí psychiater Viktor Frankl. O slove „rasa"  by sa dalo diskutovať, ale v zásade s ním môžeme súhlasiť.  Žiaľ, v živote vyhrávajú skôr neslušní ako slušní. Aj nasledujúci príbeh má ďaleko od slušnosti, veď posúďte sami.

V jednu krásnu nedeľu sa Paulínka, napriek veku, cítila vynikajúco a podľa jej priateľov vyžarovala z nej energia a veselosť. Nakoniec taká bola odjakživa, veselá kopa...Tento deň navyše umocňovala atmosféra „kultúrneho leta" v malom kúpeľnom mestečku. Pekné popoludnie s priateľmi považovala za príjemné ukončenie týždňa. Až na jeden prípad...

Do neďalekého kúpeľného mestečka využívali spravidla hromadnú dopravu - prímestskú linku. Cesta tam, ako vždy v pohode. No naspäť to nebolo nič príjemné. Je pravda, že autobus nemá najvhodnejšiu zastávku. Vlastne to ani nie je zastávka, iba miesto na vystúpenie - pri chodníku, ktorý vedie z neďalekého sídliska a z  hypermarketu. Tiež je pravda, že tu vystupujú spravidla takmer všetci cestujúci, a tak je chodník v čase vystupovania  beznádejne preplnený. Ďalší  fakt je ten, že vystupujú  prevažne seniori.

5 - ľudí, vrátane Paulínky sa po vystúpení snažili letmo pozdraviť - rozlúčiť. Možno sa pritom zdržali o niečo viac, ako bolo žiaduce, možno aj oni prispeli k  situácii, ktorá bola nepríjemná pre obidve strany. Paulínka to  videla a komentovala takto:

„Keď sme vystúpili z autobusu zrazu sa za nami objavil mladý pár s kočíkom. Potrebovali celý chodník, najmä ak chceli isť s kočíkom vedľa seba. Na preplnenom chodníku to jednoducho nešlo."  Po chvíli počula ako mladý muž, tak aby to počuli všetci, vyslovil svoj názor: „Čo nesedia doma, ropuchy staré!" Práve išli okolo Paulínky a tak tíško zašepkala: „Prepáčte!" Ona sa vždy ospravedlní, aj za iných, to by nebola Paulínka. Ale niekto iný zo skupiny cestujúcich nepredýchal slová „ropuchy" a povedal: „Kým ropuchy odídu, žubrienky musia počkať!"

„To nevidíte, že máme dieťa?" Videli, dieťatko pokojne sedelo v kočíku. V prospech cestujúcich  intervenovala aj matka dieťa, no mladý muž na ňu nedal lebo so zlosťou pokračoval: „Také staré opice, všade zavadzajú."

Naozaj sú starí ľudia na takúto záťaž?  Možno mal mladý muž 1000 dôvodov na to, aby sa hneval na celý svet, ale ani jeden na to, aby urážal ľudí.

Iste nemôžeme podľa jedného prípadu posudzovať všetkých. Ja osobne mám pomerne dobré vzťahy s mladými ľuďmi, ale bolelo ma to rovnako ako Paulínku. Kde je chyba? V rodine, v škole, v médiách...? Ešte, že to dieťa v kočíku tomu nerozumelo.

Asi si budú musieť mladí ľudia zvyknúť na to, že populácia starne, že starých ľudí budú stretávať v obchodoch, v MHD, u lekára..... A že  sú menej pohybliví, ťažšie sa sústreďujú, nepočujú,  nevidia dobre? To je pravda, to patrí k veku,  ale aj oni raz boli mladí,  vychovali deti, prispievali do fondov, o ktoré sa teraz všetci panicky bojíme. Vari si nezaslúžia rešpekt? Ja myslím, že áno. Vyplatí sa byť slušným človekom, potom bude pre nás  všetkým pojem slušnosť, zdvorilosť a takt samozrejmosťou. Nechcem odsudzovať ani jednu generáciu, možno ani starší ľudia sa nesprávajú vždy vhodne, a tak navrhujem buďme zdvorilí aj voči nezdvorilým. Zdvorilé slovo často vplýva aj na nezdvorilého človeka a potom možno aj on prehodnotí svoje správanie. Skúsme chrániť slabších...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?