Nikto nie je zbytočný na svete...

Autor: Anna Čunderlíková | 16.8.2013 o 13:11 | Karma článku: 15,18 | Prečítané:  739x

Nikto nie je zbytočný na svete, kto uľahčuje bremeno inému. (Charles Dickens) Tento citát mala Alis  pred očami niekoľko rokov, keď sa  pripravovala na náročné povolanie, ktorého cieľom je pomáhať a uľahčovať život v zdraví i v chorobe. Citát sa stal jej celoživotným mottom.

Ťažko jednoznačne povedať, čo prevážilo v duši štrnásťročného dievčaťa, či  to  bola láska k ľuďom, alebo vidina peknej uniformy. Jedno je isté, bolo to rozhodnutie citlivej, ešte detskej dušičky. Až keď som Alis lepšie spoznala pochopila som, že lásku k ľuďom mala zakorenenú hlboko v sebe. Jej vnútorná morálka  určite fungovala, lebo svoje povolanie milovala a vykonávala s láskou. Vždy chcela byť užitočná.

Alis, pre väčšinu z nás netypické meno, pre ňu úplne samozrejme. Ako sa k nemu prišla? Dali jej ho vraj spolužiačky na strednej. Považovali ju za húževnatú a silnú babu, a SILA odzadu je predsa  ALIS. Každé dievča malo nejakú prezývku, aj  Alis ich rada vymýšľala. Ešte aj dnes nás dokáže pobaviť hrou so slovami a s rôznymi prešmyčkami.

Keď som jej napríklad  povedala, že ideme k moru, nezabudla dodať, že  mám žiť zdravo na Slovensku a neumoriť sa. Umoriť,  vraj  znamená  utopiť v mori.

Raz, keď potrebovala kúpeľnú liečbu, požiadala o ňu odborovú organizáciu (vtedy prideľovala poukazy Sociálna poisťovňa odborovej organizácii a tá svojim členom). Starostlivo napísala žiadosť a do adresy uviedla „Zvodný výbor ROH," neviem, či si to všimli a či vôbec boli  „zvodní," ale poukaz dostala.

Mám ju rada, vždy je usmiata a pozitívne naladená.  Napriek náročnej práci, ktorú kedysi vykonala nestratila vieru v dobro. Spomínam si na jej slová: „Moji pacienti sú mi vďační aj za pohár vody. Krásny pocit vďaky sa nedá ničím zaplatiť, ani zvýšeným platom." A bol by sa zišiel, najmä potom, čo jej z neho vypočítali dôchodok. Čo z toho, že na internom oddelení, v trojzmennej prevádzke odpracovala  takmer 40 rokov, dnes sa radí medzi tých, čo majú najnižší dôchodok.

Asi pred týždňom prišla Alis od lekára, ale recepty mala stále v ruke.  Myslela som si, že nemali jej lieky.  Keby som bola vedela, čo sa dozviem, radšej by som sa neopýtala. Nebolo to nič príjemné. Lieky mali, ibaže ona nemala 42,70 € . „Ešte, že mi príde za päť dní dôchodok...," povedala a hneď začala vypočítavať na čom  musí ušetriť. Na strave..., a potom, že sa má zdravo stravovať.

Nič nie je zadarmo, ale aby sa človek bol takto ponížený je priveľa aj na pozitívne naladeného človeka, ako je Alis. Netúži po sponzorskom dare, netúži po súcite, a predsa sa pýta: „Kto uľahčí bremeno mne a tisícom ďalších v podobnej situácii... Vari si nezaslúžime dôstojný život?"

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?