Úžasní ľudia, úžasné zvieratá...

Autor: Anna Čunderlíková | 21.8.2013 o 11:59 | Karma článku: 10,30 | Prečítané:  735x

Iste, nič sa nemá preháňať, ani ja nechcem  postaviť lásku k zvieratám nad lásku k ľuďom. Ibaže láska k zvieratám robí človeka ľudskejším. Nepoznám nikoho, kto by miloval - psa, mačku, koňa..., a zároveň nebol dobrým a citlivým človekom. Prečo som si vybrala  túto tému? Zaujala ma nemierne dojímavá  scéna z jedného seriálu  - láska koňa k svojmu pánovi.

„Muž, na pokraji zúfalstva, rozhodnutý ukončiť svoj život. Puška pri hlave, už  len potiahnuť kohútikom,  ale to bolo zrejme veľa aj na jeho koňa.  Koník úporne hrabal nohou, až kým nezískal pánovu pozornosť. Muž spustil ruku, podišiel ku svojmu koňovi a uvidel, ako  z jeho veľkého oka tečie slza. Zachránil život svojmu pánovi."

Tak je, aj kone a ostatné zvieratá prežívajú radosť i smútok, vedia sa smiať i plakať. Chápem, že je veľa ľudí zamilovaných do koní. No, nie každý si ho môže dovoliť, ale kto tú možnosť  má, určite povie, že byť pri koňoch je úžasný a nenahraditeľný pocit.  Aj pohľad z konského chrbta je nádherný...

Láska k zvieratám, by mala byť súčasťou výchovy. Deti, ktoré milujú  zvieratá majú väčšiu zodpovednosť,  neskoršie starostlivosť o zvieratko prenášajú na členov rodiny, na súrodencov, na rodičov, starých rodičov  a v dospelosti  preberajú s plnou vážnosťou zodpovednosť za vlastnú rodinu. Mnohí z nich sa dokonca rozhodnú pre povolanie veterinára.

Zvieratá, o ktoré sa staráme nás nikdy neprestanú ľúbiť. Dokonca vycítia, ak niečo nie je v poriadku. Je niekoľko prípadov, kde domáci miláčik zachránil svojmu pánovi, panej život. Zachránili ich pred ohňom, pred utopením, alebo privolali pomoc, keď stratili vedomie. K týmto činom ich vedie láska a strach o človeka, o toho  svojho.

Nechcem zvieracích priateľov prirovnávať k ozajstným priateľom, lebo oni nám nepovedia milé slovo, ale tiež  komunikujú, hoci  bez slov. Pritúlia sa k nám, krútia chvostíkom, obtierajú o nohy. Stačí im pravidelná strava a to, že môžu byť pri nás. My máme hneď dvoch miláčikov Brita, nemeckého ovčiaka a Chica, mainskeho mývala. Kocúrik prišiel do rodiny až potom, čo nás opustila perzska mamička Linda. Čo už, aj zvieratká majú svoj osud. Viem oceniť i rozdávať lásku k zvieratám, a oni to vycítia tiež, naše i cudzie.

Nie všetci máme dobrý vzťah k zvieratám.  Minulú nedeľu, popoludní, na našom sídlisku plakal psík, doslova plakal, ako keď sa mu niekto ubližuje. Nedalo mi, vyšla som von, ale už tam nebol. Jedna pani mi povedala, že psík bol uviazaný o strom a plakal. Iná pani ho tam uviazala  a údajne povedala, že ho opatruje sestre, ktorá odišla na dovolenku. Ďakujem pekne za takú opateru. Nuž, hoci sestra, psíka som  by som jej nikdy nezverila.

Niekedy  zažijeme úžasný príbeh - zvieratká sa stanú „vedmou," akoby dopredu vedeli, čo sa stane a dávajú to svojim pánom svojsky najavo. Urobia všetko preto, aby upútali pozornosť a odovzdali posolstvo. Ak ich počúvame a pochopíme, často predídeme nešťastiu.

Zvieratám môžeme dať toľko lásky, koľko chceme, lebo im  to nezaškodí, a oni nám ju rovnako vrátia. Nezabudnite, že úžasní ľudia majú  úžasné zvieratá. A n záver pár obrázkov pre potešenie. (Zdroj: google.sk - obrázky)

macka1.jpg

Pes2.jpg

Konik.jpg

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?