Nepoviem nič nové, ani prevratné, ak skonštatujem, že naše vnímanie, myslenie prežívanie a chovanie je zložité. Je to fakt. Ale tiež je pravda, že ho môžeme za určitých okolností rozpoznať, predvídať a ovplyvniť. Ibaže, ako nato. Mať tak „sladkých dvadsať“ a vedomosti, skúsenosti zrelého veku! Určite poznáte ten povzdych. Bolo, či nebolo by to dobre? K mladosti predsa patrí aj neskúsenosť, nerozvážnosť a tým ruka v ruke ide aj odvaha. To všetko patrí k mladosti! Na druhej strane, nie je škoda, ak už nie je možnosť, nie je šanca nadobudnuté životné skúsenosti využiť? Myslím, že je len veľmi málo ľudí, čo povedia: „Nič by som nemenil(a), prežil(a) som krásny život.“ Myslím, že oveľa viac je tých, čo si z času na čas povedia: Mohol(a) som to urobiť inak. Keby som tak bol(a) vtedy vedela(a), čo viem dnes.“