Možno aj preto je bezpochyby najstaršia otázka, ktorú si ľudia dávajú: „ Kto som, odkiaľ prichádzam a kam idem?“ Možno si práve teraz niekto z vás povie: „Prečo sa tak hlboko zamýšľať nad sebou? Nie je život ľahší bez takýchto „filozofických, či psychologických úvah?“ A možno budete mať pravdu, človek je plný záhad. Je vôbec možné tieto záhady vyriešiť? A navyše, každý má svoje tajomstvo, povestnú "trinástu komnatu" a kľúč od nej si úpenlivo stráži.Človek sa nerodí hotový. Ja osobne si cestu od narodenia až po smrť často predstavujem, ako „cestu po schodoch.“ Kde tu treba zastať, oddýchnuť si, ibaže nie všade nájdeme medziposchodie. Niekedy naopak treba prekročiť naraz dva schody, ale sú aj také situácie a obdobia, kedy musí človek prejsť chody po kolenách. Tiež nie je vopred určené, koľko schodov, kto prejde. Niekto ich prejde len niekoľko, iný vystúpi až na najvyšších schod. Ale aj keď vystúpi dostatočne vysoko nikde nie je zaručené, že sa nepotkne, že sa mu nezatočí hlava alebo, že ho niekto z tých pomyselných schodov nezhodí. „Jednou si nahoře, jednou dole,“ tak akosi sa spieva v jednej pesničke. Ale tiež je pravda, že niekto môže byť len krátko dolu a viac hore alebo naopak.Otázka prečo je to tak, nás nemusí nikde doviesť. Je to veľká záhada a človek je plný záhad. Záhadou je tiež, že rovnaká udalosť u jedného človeka vedie k jeho zrúteniu, ale pre iného môže rovnaká skúsenosť znamenať podnet pre jeho osobný rast v duchu hesla: „Čo ťa nezabije, to ťa posilní!“„Poznaj sám seba!“ Nič, nové. Tak znie aj nápis v starogréckej veštiarni. Určite stojí za to „poznávať sám seba,“ lebo len tak môžeme porozumieť iným, svojim blízkym, priateľom, kolegom, známym. Nech by sme sa ocitli v akejkoľvek nepríjemnej situácii treba akceptovať, že jediné, čo môžeme zmeniť, respektíve koho môžeme zmeniť sme my sami. Ak sa to naučíme život bude rozhodne ľahší, krajší a nebudeme sa zaoberať a trápiť zbytočnými otázkami.Svet je „farebný,“ plný rôznych názorov, každý si nesieme v duši obraz svojho vlastného „JA.“ Životné situácie väčšinou nie sú čierne, ani biele, na každej je niečo dobré a niečo zlé. Čo myslíte, stojí za to "spoznávať sám seba?"Francis Bacon povedal: „Sú knihy, ktoré je vhodné mať v knihovni. Je však málo kníh, ktoré by človek chcel mať na dosah ruky.“ Želám nám, aby si každý našiel túto správnu „knihu,“ ktorú chce mať na dosah ruky a aby prežíval krásny život.Želám všetkým krásny deň!
Človek je plný záhad
Nepoviem nič nové, ani prevratné, ak skonštatujem, že naše vnímanie, myslenie prežívanie a chovanie je zložité. Je to fakt. Ale tiež je pravda, že ho môžeme za určitých okolností rozpoznať, predvídať a ovplyvniť. Ibaže, ako nato. Mať tak „sladkých dvadsať“ a vedomosti, skúsenosti zrelého veku! Určite poznáte ten povzdych. Bolo, či nebolo by to dobre? K mladosti predsa patrí aj neskúsenosť, nerozvážnosť a tým ruka v ruke ide aj odvaha. To všetko patrí k mladosti! Na druhej strane, nie je škoda, ak už nie je možnosť, nie je šanca nadobudnuté životné skúsenosti využiť? Myslím, že je len veľmi málo ľudí, čo povedia: „Nič by som nemenil(a), prežil(a) som krásny život.“ Myslím, že oveľa viac je tých, čo si z času na čas povedia: Mohol(a) som to urobiť inak. Keby som tak bol(a) vtedy vedela(a), čo viem dnes.“
