Áno, je to tak v každej dobe sa nájdu dôverčiví i naivní ľudia, ktorí uveria, naletia na zaručene „výhodný obchod." Nepomáha výstraha, skúsenosti iných .... asi sa taký človek musí popáliť sám, pocítiť to na vlastnej koži, aby pochopil nezmysel svojho konania.
Akousi náhodou, pretože som to nehľadala sa mi dostal do rúk denník Práca zo 4. januára 1985. Zaujal ma článok: „Pre bony všetko." Ak si odmyslíme bony, príbeh je na nerozoznanie od tých dnešných. Otec chcel kúpiť synovi luxusné auto, ale potreboval na to tuzexové poukážky, teda bony. Hľadal spôsob, ako sa dostať k tuzexovým poukážkam, čo najlacnejšie. A tak ho osud spojil s „vynikajúcim obchodníkom," ktorý mu mal sprostredkovať a predať bony. Bony mali byť po 3,50 Kčs. Vari by to v tej dobre nekúpil každý? Určite áno, bral by všetkými desiatimi. Zdalo sa, že obchod klaplne a tak otec poskytol peniaze a na oplátku mal dostať bony. Keď sa dlhšiu dobu nič nedialo, kupujúci sa začal domáhať. Bolo už neskoro, lebo jeho peniaze, už boli dávno minuté v zábavných podnikoch. V tom čase to, ale ešte nevedel. Predávajúci žiadal o trpezlivosť, bony mali priniesť lodníci z Komárna, ale Dunaj poklesol a tak zakotvili v Linci. Podvodník ešte stále predstieral dobrý úmysel. Keď to nezabralo bol ochotný vystaviť potvrdenie na prevzatie peňazí, na rovných 100 000 Kčs, keď kupujúci namietal, že mu dal len 98 000 Kčs zdôvodnil svoju ústretovosť tým, že 2 000 Kčs má za trpezlivosť, za čakanie na bony. Tak, či tak, obchod sa neuskutočnil a skončili na súde. Tam sa ukázalo, že poškodených je viac. Súd vyhlásil, že obžalovaný je vinný, vymeral mu trest odňatia slobody na 5 1/2 roka a náhradu škody poškodeným. Kto vie, aký trest by dostal dnes. Jedno je však isté, že bony sa „predávali" ďalej a dôverčiví ľudia sa nie vždy domohli svojho práva.
Tak ako to je? Sme, či nie sme poučiteľní? Môže za to doba, ktorú žijeme, alebo za to môžeme, len a len my sami? Dovolím si povedať, že je to tak vo veľa veciach a nie len pri kúpe a predaji. Spomeňme si aj na iné oblasti nášho vrejného života. Ako by prestal existovať zdravý „sedliacky" rozum. Ten svoj si dáme spokojne vymývať rôznym chytrákom. Skúsme sa trochu zastaviť a zamyslieť sa na tým, kým urobíme vlastné rozhodnutie. Myslím si, že je na to ten správny čas. Rozhodnime o sebe a za seba.