Nás, vnúčatá, učil úcte, pracovitosti, čestnosti a vďačnosti. Oplatilo sa, semienko, ktoré zasial vyklíčilo, a prostredníctvom nás aj v našich deťoch. Naučil nás, že život je veľký dar. Tiež nás učil tomu, že život nemusí byť vždy férový. Často prináša jeden problém za druhým, no nesmieme nad tým nariekať, ale problém riešiť. „Aj bolesť a trápenia nás učia," povedal neraz, keď sme si „rozbili kolená." Často pripomínal pravdu, ktorej sa držal sám: „V živote nič nemusíme, ale keď chceme zmôžeme veľa." Učil nás robiť také rozhodnutia, ktoré nám uľahčovali a spríjemňovali život.
Sám nemal ľahký život. Ovdovel veľmi mladý, zo dňa na deň sa stal otcom i matkou. Ako to už býva, deti postupne odchádzali z domu. Najstarší syn - môj otecko zostal v rodičovskom, a tak dedkov dom navždy zostal, pre neho, plný života. Myslím, že on sám nepoznal slovo samota.
Dedko sa vedel tešiť z maličkostí, aj keď ho sily opúšťali v jeho blízkosti nikdy nechýbal psík, mačička, ovečka a samozrejme včielky. Každému z nich sa dokázal milo prihovoriť. Nielen ľudia, ale aj zvieratá ho mali radi.
Nikdy som nepostrehla, že by dedko na niečo zabudol. Pamäť mal vynikajúcu, i keď sa pribúdajúci rokmi častejšie vracal do minulosti. Ako som povedala, nemal život ľahký, napriek tomu nikdy nespomínal nič zlé. Spomínal na to dobré a krásne, čo prežil. Hovorí sa, že staroba je obdobím bilancovania. Neobišlo to ani jeho. Ale nikdy nezabudol dodať: „Možno mi v živote veľa vecí chýbalo, ale ešte je veľa toho, čo chcem prežiť." Povedal to, tak ako to cítil, lebo vedel, že má vo svojich deťoch a vnúčatách veľkú oporu.
Žiť v dvojgeneračnej rodine malo pre mňa nesmierny význam. Naučila som sa úcte k múdrosti starých rodičov a rodičov. Uvedomila som si, že správny životný postoj, ktorý získame v rodine je oveľa dôležitejší, ako inteligencia, vzdelanie, talent alebo šťastie.
Zapálim sviečku a s láskou spomínam na dedka. Hovorí sa, že slova odhalia, čo človek skrýva vo svojom srdci, rada som pootvorila dvierka... z úcty k môjmu dedkovi. A možno som aj vám pripomenula úžasného dedka, či babku. Nuž, spomínajte!
Fotografia perex:
http://www.mojazabava.wbl.sk/Obrazky-kvety.html
