Mesiacom knihy si pripomíname aj osobnosť Mateja Hrebendu

Autor: Anna Čunderlíková | 24.3.2013 o 15:07 | Karma článku: 7,77 | Prečítané:  617x

V marci si oveľa viac, ako inokedy v roku, pripomíname význam kníh. Kniha a aktivity spojené s knihami - čítanie, či už priamo v knižniciach alebo v kaviarňach sa objavujú v tomto mesiaci pomerne často. A to je dobre! S potešením konštatujem, že  v ostatnom čase sa  aj v našom meste objavili dve kaviarne, ktoré dovolím si povedať, svojou aktivitou tak trochu pripomínajú poetickú kaviareň Violu v Prahe, či legendárnu Štefánku v Bratislave.

Iste, akcii a  informácii je veľa, napriek tomu som si dovolila popátrať trochu  v histórii a na stránke osobností. Z histórie sa dozvedáme, že „Marec - mesiac knihy" bol po prvý raz vyhlásený v bývalom  Československu v roku 1955 na počesť Mateja Hrebendu. Iné zdroje uvádzajú, že tradíciu založili knihovníci, pretože na jar poklesli tržby z predaja kníh.

Ja som sa po prvý raz o Matejovi Hrebendovi dozvedela od môjho dedka. Rozprával mi a čítal z kníh vydaných Spolkom svätého Vojtecha. Ako by to bolo dnes. Počujem jeho slová o tom, že Matej Hrebenda od narodenia slabo videl, keďže si nemohol sám čítať,  najmä večer, často  vraj  zašiel  do štvrtej i piatej dediny, aby mu dobrí ľudia z kníh čítali. Takmer každý rok si v súvislosti s mesiacom knihy spomeniem nielen na Mateja Hrebendu, ale hlavne na môjho láskavého dedka, ktorý ma učil láske ku knihám.

Informácii o Matejovi Hrebendovi je veľa. Mňa zaujali tieto:  narodil 10.03. 1796 a zomrel 16. 03. 1880. Legendárny šíriteľ slovenskej a českej osvety sa narodil i zomrel v marci. Hoci  mal od narodenia zrakovú chybu, knihy sa stali jeho osudom. Jeho postava a život nás zavedú do dávnej minulosti, keď šíril osvetu medzi slovenským ľudom. Najskôr chodil po dedinách Malohontu, Gemera a napokon po celom území dnešného Slovenska. Vydavatelia mu predávali knihy a on ich spájal nielen s predajom, ale  ľudí aj poúčal, šíril kultúru. Mnohí ľudia v tom čase pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec. Podľa obyčajných ľudí čítanie kníh bolo určené jedine vzdelancom. Svojimi pochôdzkami sa teda pričinil o to, že aj jednoduchí ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Netreba zabudnúť na to, že zachránil veľa kníh pred pálením, a tým prispel ku vzniku knižníc. Možno to v dobe internetu znie neuveriteľne, ale on bol skutočným, jedinečným  zdrojom a šíriteľom vedomosti svojej doby.

Z dostupných zdrojov vyplýva, že nemal ľahký život, ale tešil sa aj z maličkostí a z každej darovanej knihy. V ľuďoch hľadal priateľstvo, ochotu a šťastie. Na svojich pochôdzkach údajne často hovorieval: „Nemám nič, nežiadam nič." Pri svojej slepote určite videl oveľa viac, ako mnohí cez okuliare - videl srdcom.

Dúfam, že sa nebudete na mňa dívať s nepochopením. Veď aj  ja v konečnom dôsledku akceptujem, že v súčasnosti sa čoraz viac stretávame a pojmom e-book - elektronická kniha. Čítať na PC alebo na tablete má určité výhody, najmä čo sa týka skladnosti. Ale viem i to, že je ešte veľa takých ľudí ako ja, ktorí si radi zalistujú v obľúbenej knihe.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Účtenky frustrujú podnikateľov, no Babišovi lákajú voličov

Sociálni demokrati o registračných pokladniciach hovoria dve desaťročia. Tému aj tak pustili hnutiu ANO.

ŠPORT

Sagan na MS: má dva tituly, ale raz ho zradil žalúdok

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.


Už ste čítali?