Dostalo sa jej najvyššieho medzinárodného uznania, keď bola spolu technickými pamiatkami v okolí zapísaná do Zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO (Kolumbia - Cartagena, 1993).Skryté poklady sopečných Štiavnických vrchov, ktorým dominuje Sitno je opradené povesťami o ozbrojených rytieroch pripravených pomôcť, keď bude slovenskému ľudu najťažšie.
Najmagickejší je vrch Glanzenberg – Ligotavý vrch, pravdepodobne ho tak nazvali saskí a tirolskí hostia – baníci asi v polovici 12. storočia.
Banská Štiavnica vznikla spojením starších osád. Vyrástla v hlbokom údolí potoka už v románskomobdobí na začiatku 13. storočia. V historickom jadre mesta - mestskej pamiatkovej rezervácii je 360 objektov - umeleckohistorických pamiatok. Archeologické nálezy na vrchu Glanzenberg dokazujú, že prvotné baníctvo sa na území dnešnej Banskej Štiavnice rozvíjalo už v období keltského osídlenia.
Dejiny mesta sa najneskôr začali písať od roku 1238, kedy boli udelené Banskej Štiavnici privilégiá kráľovského mesta. História Banskej Štiavnice je od vzniku mesta úzko spätá s baníctvom, o čom svedčí jej erb, kde je na modrom štíte zobrazené strieborné opevnenie a zlaté banské nástroje.
Banskoštiavnický rudný revír v ťažbe striebra od 13. až do konca 18. storočia bol v niektorých obdobiach najproduktívnejšim zo všetkých banských revírov v Európe a aj v ťažbe zlata patril k najvýznamnejším producentom. V 13. storočí na pozvanie panovníka prichádzajú do mesta nemeckí osadníci, predovšetkým baníci z dolnonemeckých a rakúskych území. Už v tomto období stáli v meste dve neskororománske baziliky, vzdialené od seba len 500 m, čo svedčí o bohatstve a prosperite mesta. Politický význam mesta sa upevnil vytvorením Zväzu stredoslovenských banských miest na konci 14. storočia. Prosperitu mesta narušili mocenské boje o uhorský trón a následné zemetrasenie v rokoch 1442 až 1443.
Ani tieto udalosti však nedokázali zastaviť vzrastajúci význam a bohatstvo mesta. Na prelome 15. a 16. storočia bohatí mešťania a majitelia baní investujú svoje peniaze do výstavby honosných reprezentačných sídel. To sa významne odzrkadlí na celkovej podobe mesta. Po porážke uhorskej armády tureckými vojskami v bitke pri Moháči (1526) sa pod hrozbou tureckých nájazdov v meste začalo s výstavbou fortifikačného systému (systém opevnení), ktorého výstavbou bol poverený taliansky staviteľ Pietro Ferrabosco. Na konci 16. storočia sa mesto stalo sídlom banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne v celej stredoslovenskej oblasti. V roku 1627 sa v miestnych baniach prvýkrát na svete použil pušný prach na banský odstrel.
V 17. storočí Banská Štiavnica prežila svoje zlaté obdobie. Ťažba zlata a striebra dosiahla najvyššie hodnoty v roku 1690 (605 kg zlata, 29 000 kg striebra). Ruka v ruke s hospodárskym a technickým rozvojom i samotné mesto zaznamenalo kultúrny a stavebný rozmach. Uskutočňujú sa viaceré prestavby, mesto sa stáva centrom spoločenského a kultúrneho diania. V 18. storočí je Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku. Významným medzníkom v histórii mesta bolo zriadenie Baníckej akadémie v roku 1762. Bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe. Prvá prednáška na Baníckej akadémii odznela 1. októbra 1764. S menami profesorov tejto školy sú spojené mnohé európske, ba aj svetové prvenstvá v oblasti vedy a techniky. Banícka akadémia sa neskôr zlúčila s Lesníckym inštitútom a tak vznikla Banícka a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici. Akadémia vyškolila množstvo banských odborníkov, ktorí sa podieľali na zavádzaní nových metód a postupov pri ťažbe rúd prakticky na celom svete.
Práve vďaka jej študentom sa zachovala najrázovitejšia a súčasne najpôsobivejšia tradícia Banskej Štiavnice - SALAMANDER. Je to svojrázny sprievod mestom v dobových kostýmoch, presýtený atmosférou zašlých slávnych čias. Koná sa každoročne začiatkom septembra.
Do polovice 18. storočia bol v okolí Banskej Štiavnice vybudovaný jedinečný banský vodohospodársky systém pozostávajúci zo 60 vodných nádrží - tajchov, ktoré sú v súčasnosti vyhľadávanými strediskami letných dovoleniek. Tieto jazerá sú včlenené do malebnej hornatej prírody Štiavnických vrchov s najvyšším vrchom - Sitno /1009 m. n. m./, ktoré je opradené legendami. Štiavnické vrchy sú popretkávané náučnými chodníkmi, na ktorých možno obdivovať technické pamiatky /štôlne, povrchové bane/, ale hlavne prekrásnu flóru a faunu.
V 18. storočí bola Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku. Významným medzníkom v histórii mesta bolo zriadenie Baníckej akadémie v roku 1762 (Mária Terézia), bola to prvá vysoká škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom rozvoja banskej vedy a techniky v Európe. Neskôr bol založený Lesnícky ústav a od roku 1846 bola škola premenovaná na Banícku a lesnícku akadémiu. V roku 1919 po rozpade Rakúsko -Uhorska a vzniku Česko-Slovenska bola univerzita presťahovaná do Šopronu, kde v súčasnosti pôsobí ako Západomaďarská univerzita.
V 20. storočí nastal útlm banskej činnosti a to následne znížilo význam banského mesta, našťastie jadro mesta ostalo zachované aj pre budúce generácie.
Ako sa dostať do Banskej Štiavnice?
Najpohodlnejšia je určite cesta autom, ale nič sa nevyrovná romantickej ceste vlakom. Sledovanie okolitej krajiny je oveľa zaujímavšie a príjemnejšie. Spojenie do Banskej Štiavnice je od roku 2012 značne zredukované, ale aj napriek tomu si môžeme zorganizovať cestu vlakom. Nájsť si vhodný spoj, hoci s prestupom, sa vyplatí. Ja milujem cestu vlakom a v spojení s návštevou Banskej Štiavnice mi vždy prinesie úžasný zážitok.
Kedy sa oplatí navštíviť Banskú Štiavnicu?
Určite v čase konania regionálnych a celoslovenských podujatí. Za všetky spomeniem Salamandrové dni (septembrový sprievod zobrazuje život banského mesta). Živé šachy Animatus Lusus, či Noc na starom zámku.
Zaujala som vašu pozornosť? Zastavte sa aj nabudúce:
Banská Štiavnica - Starý zámok
