7.Cestujem prstom na mape - Kežmarok - sakrálna architektúra

Autor: Anna Čunderlíková | 19.7.2019 o 11:10 | Karma článku: 1,48 | Prečítané:  384x

Cieľom  mojej dnešnej cesty bude najmä artikulárny kostol v Kežmarku. Poďme sa  zastaviť v čase!  Keď sa vrátime v reálnom čase, tak tu bude  pre vás  pozvánka na Letný divadelný festival na Kežmarskom hrade.

S obdivov a úctou pozerám k sakrálnej architektúre - skvostu slovenskej ľudovej architektúry, osobitne k dreveným kostolom v slovenskej časti Karpatského oblúka, zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO 7.júla 2008 v kanadskom Quebecu.

Našu pozornosť si zaslúžia, najmä artikulárne drevené kostoly. Stavané na základe artikul prijatých v roku 1681 na šopronskom sneme, ktoré umožnili výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska.

Zákonný článok (artikula) č.25 stanovoval pre stavbu nového protestantského chrámu tieto podmienky:

  • musel byť postavený na okraji obce, mimo mestských hraníc
  • musel byť postavený v priebehu jedného roka
  • musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov
  • kamenný základ mohol mať nanajvýš jednu stopu od zeme
  • nemohol mať vežu
  • vchod nemohol byť priamo z ulice.

Skvosty pochádzajúce prevažne zo 17.a 18.storočia zapísané Zoznamu svetového dedičstva UNESCO sú tieto:

Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi (Hervartov), rímskokatolícky kostol Všetkých svätých (Tvrdošín), evanjelický artikulárny kostol (Kežmarok), evanjelický artikulárny kostol (Hronsek), evanjelický artikulárny kostol (Leštiny), gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša (Bodružal), gréckokatolícky kostol sv. Michala Archanjela (Ladomirová), gréckokatolícky kostol sv. Mikuláša Biskupa (Ruská Bystrá). Všetky som osobne navštívila okrem kostola v  Tvrdošíne a Ruskej Bystrej. Možno raz...

Z dostupných zdrojov sa dozvedáme, že  na Slovensku je  zachovaných celkom 61 drevených sakrálnych stavieb: 44 cerkví (greckokatolícké a pravoslávne),11 rímskokatolíckych a 6 evanjelických artikulárnych chrámov.

Dnes sa spolu pozrieme do Kostola Najsvätejšej Trojice v Kežmarku. Prvý kostol v Kežmarku postavili v roku 1687-1688 z najlacnejšieho materiálu - dreva, ale už v roku 1717 prišlo k radikálnej prestavbe, ktorá trvala tri mesiace. Jedinou kamennou časťou kostola je sakristia a pod kostolom sú krypty z roku 1791.

 

 

 

 

Kostol v slohu ľudového baroka má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Mohutná maľovaná klenba sa opiera o štyri točité stĺpy a obvodové múry. Na šiestich chóroch (mládenecký, dievčenský, učňovský, zaoltárny a dva organové) sa zmestilo až 1541 osôb. Veriaci v laviciach na prízemí museli sedieť oddelene - zvlášť muži a osobitne ženy. A tak museli aj vychádzať z kostola. Na niektorých laviciach sa dodnes zachovali tabuľky s menami. V tomto kostole bolo prikázané modliť sa na kolenách nie postojačky, a tak sa zachovali v laviciach aj kľačadlá, čo nie je v evanjelických kostoloch obvyklé. Kostolný organ, je najstarším funkčným barokovým dvojmanuálovým nástrojom na Slovensku. 

V tesnom susedstve  dreveného artikulárneho kostolíka stojí Nový evanjelický kostol, ktorý svojim výzorom pripomína mešitu. Podobnú kombináciu takýchto architektonických štýlov v tak malom priestore nenájdete asi nikde inde na svete.

Cirkevná evanjelická deputácia navštívila roku 1870 hlavného krajinského architekta Teofila Hansena, ktorý jej pod podmienkou zachovania svojho vlastného projektu, daroval už navrhnutý svätostánok pôvodne určený pre Orient. Projekt zaujal hneď od začiatku svojou výnimočnosťou – nemal jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne.

 

Kostol je jednoloďový, oltárny priestor sa nachádza na úrovni poschodia. Na oltári je drevená socha vzkrieseného Krista s krížom. Vo všetkom vládne presná symetria – dve kazateľnice, dva rady lavíc – na ľavej strane sedeli muži, na pravej ženy. Aj v tomto kostole na laviciach dodnes vidíme tabuľky z menami donátorov, ktorí si takto predplatili miesta na sedenie, ktorých je v chráme vyše 900.

Ku kostolu bolo roku 1909 pristavané mauzóleum kežmarského rodáka Imricha Thökölyho (1657 – 1705), veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu. Po porážke sa Thököly uchýlil do Turecka do mesta Izmir, kde aj 13. septembra 1705 zomrel. V roku 1906 sa podarilo previesť jeho telesné pozostatky do Kežmarku. V mauzóleu je jeho sarkofág, pôvodný náhrobný kameň z Izmiru, ako aj nový náhrobok s reliéfom Thökölyho – dielo Barnabáša Hollóa.

Možno ste sa spolu so mnou naozaj zastavili v čase a vnímali ste atmosféru našej  histórie. Ak sa tak stalo,  ďakujem vám za čas, ktorý ste mi venovali...

Ak plánujte navštíviť Kežmarok máte okrem iného výbornú príležitosť:

22 a 26. júla.2019  navštíviť Letný divadelný festival na Kežmarskom hrade

 

Foto: internet - program

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Čo sú penťácke zmenky, o ktorých hovorí Kočner na nahrávke

Kočner má vo firme Penta Funding uložených najmenej 10,7 milióna eur.

Dobré ráno

Dobré ráno: Trnku mohol Čižnár stíhať už dávno, teraz je neskoro

V nahrávke padli aj vyhrážky smrťou.


Už ste čítali?